Bežné predstavy o šťastí môžu byť nielen nesprávne, ale môžu dokonca až nepriaznivo vplývať na náš život a na náš pocit šťastia.

Ako sa nebáť v strednom veku učiť nové veci – 1. časť
Mám 45 rokov a prišla som o prácu po 20 rokoch! Ako som sa s tým vyrovnala a čo som nové spravila?

Opravdu vidím dary Duše, minulé životy, rodové linie a galaktické vzpomínky, nebo si to vymýšlím z fleku jako pohádku pro úlevu vašeho nitra?

V živote sa stretávame a tvoríme partnerstvá s rôznymi ľuďmi. Všetky nás poučia a obdaria potrebnou dávkou skúseností. Všetky sú dohodnuté dopredu obomi zúčastnenými.

Našla som to tam. „Áno.“ „ Správala.“ priznala som si.Pred mnohými rokmi som bola aj ja tá…. nevedomá…. a kričala po deťoch.Teraz som mala možnosť vidieť seba samu. Vo vydaní práve tejto ženy.

Prečo si sa mi vtedy ozval? opýtala sa ho a tep jej stúpol tak, že si cítila srdce až v krku. Sama nevedela, čo chce počuť a prečo sa to vlastne pýta. Nedávalo to zmysel.

Toto je príbeh o hneve, bezmocnosti a závisti jedného chlapca, ktorý chcel byť ako ostatní.

Erika – jej príbeh, jej premena.
Už od útleho detstva si pamätám, že som rada jedla… Pocity, zážitky, možno i emócie som zajedala a žalúdok sa musel prispôsobovať, postupne rástol, rozťahoval sa.

Chlieb bol ešte teplý…Zabalila som ho do ľanovej útierky , vzala čerstvé maslo, jeho obľúbený šípkový lekvár a dúfala, že sa poteší.