Veríte, že spôsob vášho myslenia má nejaký vplyv na váš život? Naozaj veríte, že vaše myšlienky majú moc ovplyvniť to, ako šťastní sa cítite a koľko peňazí zarábate? Pokiaľ ste odpovedali áno, tak – koľkokrát ste sa ráno zobudili a vedome si vytvorili budúcnosť? Pravdepodobne ste to neurobili. A dôvodom je to, že ste skutočne neverili, že vaše myšlienky môžu priniesť hmatateľné výsledky. Keby ste skutočne verili – vnútornej úrovni, vynechali by ste jeden jediný deň? Nechali by ste negatívnu myšlienku len tak, bez povšimnutia? Všetci vieme, že myšlienky majú moc, ale len málo z nás vie túto moc využiť. Preto si v tomto článku zhrnieme ďalšiu knihu Joe Dispenza – Zbavte sa zvyku byť sami sebou.

Autor hovorí, že o zmene svojho života obvykle uvažujeme až keď je naozaj zle. Zvyčajne čakáme až do chvíle, keď to už nemôžeme vydržať. Čakáme kým príde kríza, trauma, strach, strata, choroba či tragédia. Otázka ale znie – prečo čakať?

Zo zmenou môžete začať ešte dnes a v tomto článku vám skúsime vysvetliť ako na to. Najskôr si skúsime priblížiť, ako funguje ľudská myseľ. Všetko čo vidíte okolo seba je zložené z atómov. Auto, ktoré šoférujete, telefón, stolička, na ktorej sedíte, vaše telo a myseľ sú zložené z atómov. A tu je tá zaujímavá časť. Zloženie atómu: 99,99999 % energia a 0,00001 % hmota. Premýšľajte o tom…

Všetko fyzické vo vašom živote nie je pevná hmota, je to energia. Pokiaľ je všetko energia, tak musíte prijať, že vaše telo a myseľ sú neoddeliteľné, sú v podstate to isté. Myseľ je hmota a hmota je myseľ. To znamená, že keď zmeníte svoju myseľ, zmeníte svoj život.

Problém č. 1:

Telo

Ovláda vaša myseľ vaše telo? Alebo vaše telo ovláda vašu myseľ? Mnohí z nás si myslia, že naša myseľ ovláda náš život, ale opak je pravda. Keď sa učíme niečo nové, má nad tým kontrolu naša myseľ. Ale akonáhle sa z toho stane zvyk – automatický mechanizmus, prevezme kontrolu naše telo. Na začiatku je pánom myseľ a telo otrokom. Ale v strednom veku sa rola mení, myseľ sa stáva otrokom a telo pánom. Asi 95 % toho, kým sme v strednom veku, je rad podvedomých programov, ktoré sa stali automatickými. Šoférovanie auta, čistenie zubov, prejedanie sa v strese, obavy o budúcnosť, odsudzovanie priateľov, sťažovanie si na život, obviňovanie rodičov atď. Premýšľajte o tomto: 5% mysle je vedomej a bojuje proti 95%. A ak 95% je to kým sme a tvorí nedobrovoľné programy (zapamätané chovanie, obvyklé emocionálne reakcie), znamená to, že 95 % dňa sme bdelí. To je dôvod, prečo je ťažké spraviť zmenu. Používame 5 % proti 95 %. Je to akoby trojročné dieťa bojovalo proti dospelému človeku.

Tu je niekoľko príkladov zo života, kedy sa telo nachádza v automatizovanom stave. Snažili ste sa niekedy si zapamätať svoje telefónne číslo, alebo pin kód telefónu, ale aj cez veľa pokusov sa vám to nepodarilo. Ale vo chvíli, keď ste telefón zodvihli, automaticky vaše prsty číslo vyťukali správne? Alebo ste zabudli pin kód platobnej karty, ale ako náhle ste vložili kartu do bankomatu, vaše prsty čísla vyťukali? Je to podobné, ako pri počítačovom programe – tieto činnosti sa stali automatickými funkciami, ktoré môžu prebiehať veľmi plynule, ľahko a súčasne. Žijeme podľa zvyku. Keď si už nie sme vedomí toho, čo si myslíme, robíme, alebo cítime, stávame sa nevedomými. Najväčším návykom, ktorého sa musíme zbaviť je preto zvyk byť sám sebou. Keď sa telo stane mysľou, naša myseľ zaspí a telo prevezme kontrolu. Myseľ si môže myslieť, že je stále vo vedení, ale telo ovplyvňuje rozhodnutie.

Ako získať späť kontrolu nad telom?

Teraz povedzme, že myseľ chce získať tú kontrolu späť, čo myslíte, že na to povie telo? „Kde si bol posledných x rokov? Vráť sa k spánku, mám to tu pod kontrolou.“ Vrátime sa teda do starých koľají, myslíme na rovnaké myšlienky, robíme stále tie isté činnosti, ale očakávame, že sa v našom živote stane niečo inak. Telo je veľmi mocné a má vo svojom arzenáli veľa nástrojov, aby vám zabránilo v zmene. Znie to možno divne a nedáva to zmysel, ale pre telo je jednoduchšie ostať „v starých koľajach“, lebo telo ťažko znáša zmeny. Preto, keď sa rozhodnete ísť do posilňovne alebo urobiť vo svojom živote nejakú pozitívnu zmenu, telo začne vysielať poplašné signály a vzápätí sa vám v hlave začnú ozývať myšlienky ako: dnes si príliš unavená, môžeš začať zajtra, naozaj to môžeš urobiť neskôr… Pokiaľ to nezaberie, začne ďalší zákerný útok, myseľ si vás začne trochu doberať: je v poriadku, že sa teraz cítiš trochu zle, môže za to tvoj otec, či sa necítiš zle práve kvôli tomu, čo si urobil v minulosti? Pozri sa na seba, si stroskotanec, si slabý, tvoj život je zlyhanie. Nikdy sa nezmeníš, si príliš podobný svojej matke… Keď pokračujete v tomto racionalizovaní, telo pokúša myseľ, aby sa vrátila do stavu, ktorý si podvedome zapamätala. Na racionálnej úrovni je to opäť absurdné, ale na určitej úrovni je zrejme príjemné cítiť sa zle. Väčšina z nás sa s týmto krátkym scenárom môže stotožniť. Nijako sa nelíši od akéhokoľvek zvyku, ktorého sme sa snažili zbaviť. Nech sme už závislí na cigaretách, čokoláde, alkoholu, nakupovaní, hazardných hrách, alebo obhrýzaniu nechtov, v okamihu kedy s tou činnosťou prestaneme medzi telom a mysľou nastane chaos a boj. Niektorí ľudia veria, že pozitívne myslenie je odpoveďou na zmenu. Je mi ľúto, že vám to musím takto povedať, ale pozitívne myslenie v tomto nefunguje. Veľa tzv. pozitívne mysliacich ľudí sa väčšinu svojho života cítilo negatívne. Väčšinu života boli v polarizovanom stave. Vedome myslia jedným smerom, ale sami sa chovajú opačne. Keď sú myseľ a telo v opozícii, ku zmene nikdy nedôjde. Telo a myseľ musia byť v súlade. Napríklad, koľkokrát ste sa pokúsili niečo vytvoriť a v duchu ste si mysleli, že konečný výsledok je možný, ale v srdci ste cítili, že tomu tak nie je? Aký bol výsledok tohto nesúrodého myslenia a cítenia? Prečo sa nič nestalo? Ku skutočnej zmene dochádza, keď sú vaše myšlienky a emócie v súlade a aby ste to dosiahli musíte sa odnaučiť starým vzorcom myslenia a cítenia a potom sa znova naučiť novým vzorcom myslenia a cítenia založených na tom, kým chcete byť.

Problém č. 2:

Prostredie

Videli ste film Na hromnice o deň viac? Je to komédia o chlapovi, ktorý stále prežíva ten istý deň. Cez akúkoľvek snahu sa vždy zobudí v ten istý deň a prežíva tie isté udalosti znova a znova. Prečo spomíname tento film? No, väčšina z nás žije svoj život podobne, ako tento chlapík. Vo filme sa však chlap neustále snaží žiť v novom dni, ale vy, v monotónnosti svojho života, ani nebojujete. Pravdepodobne sa každé ráno zobúdzate na tej istej strane svojej postele, pozeráte sa do zrkadla, aby ste si spomenuli kto vlastne ste a sprchujete sa podľa zabehnutých postupov. Potom sa upravíte tak, aby ste vyzerali, ako to všetci očakávajú. Vypijete kávu zo svojho obľúbeného hrnčeka, oblečiete si bundu, ktorú nosíte vždy a nevedomky si ju zapnete. V práci robíte známe veci, ktoré ste si tak dobre zapamätali. Stretávate sa s rovnakými ľuďmi, ktorí vo vás vyvolávajú rovnaké emócie, čo spôsobuje, že o svojej práci, svojom živote premýšľate rovnako. Neskôr sa ponáhľate domov, aby ste sa mohli rýchlo najesť, aby ste rýchlo mohli ísť spať , aby ste mohli rýchlo urobiť všetko znova. Teraz sa pýtam? Zmenil sa v ten deň váš mozog vôbec? Odpoveď znie, nie. Tak potom prečo tajne očakávate, že sa vo vašom živote objaví niečo iné, niečo nové, keď každý deň myslíte na rovnaké myšlienky, robíte rovnaké činnosti a prežívate tie isté emócie? Pokiaľ vaše prostredie zostáva rovnaké a vy reagujete rovnakým spôsobom myslenia, nemali by ste podľa kvantového modelu reality vytvárať viac toho rovnakého?

Premýšľajte o tom takto.

Vstup zostáva rovnaký, tak aj výstup musí ostať rovnaký. Ako potom môžete vytvoriť niečo nové? Známe spomienky nám pripomínajú, že máme reprodukovať rovnaké zážitky. Každý deň, keď sa stretávate s rovnakými ľuďmi, robíte rovnaké veci a pozeráte sa na rovnaké predmety, vám vaše známe spomienky súvisiace s vašim svetom pripomínajú, že máte reprodukovať rovnaké zážitky. Dalo by sa povedať, že prostredie ovláda vaša myseľ. Pokiaľ budete stále opakovať vaše myšlienky a pocity, budete si vytvárať stále rovnakú realitu. Ak chcete vytvoriť niečo iné, načo ste si vo svojom svete zvykli, musíte zmeniť spôsob akým myslíte každý deň. Inak budete vyzerať ako škrečok v koliesku.

Problém č. 3:

Čas

Mnohí z nás žijú s negatívnymi spomienkami na minulosť , alebo sa obávajú vecí, ktoré sa stanú v budúcnosti. Vaše telo bohužiaľ nedokáže rozlíšiť medzi negatívnou udalosťou a spomienkou, alebo len myšlienkou na ňu. Keď si napríklad spomeniete na niečo veľmi negatívne, ako je ostrá hádka s kolegom alebo s rodičmi, vaše telo začne automaticky vykazovať príznaky, ako by sa rovnaká udalosť stala práve teraz. Pretože minulé udalosti vyvolávajú rovnakú chemickú reakciu, ako pôvodná udalosť. Vaše telo si myslí, že znova prežíva tú istú udalosť. Zakaždým, keď vyvedieme telo z chemickej rovnováhy, hovorí sa tomu stres. Stresová reakcia je spôsob, akým telo reaguje, keď je vyvedené z rovnováhy. Či už v zoo uvidíme leva, v obchode narazíme na nie príliš priateľského bývalého partnera, alebo sa naľakáme v zápche na diaľnici, pretože prídeme neskoro na schôdzku, vo všetkých týchto situáciách zapíname stresovú reakciu. Na rozdiel od zvierat, sme schopní zapnúť túto reakciu len myšlienkou a táto myšlienka sa nemusí týkať ničoho, čo sa týka našich súčasných okolností. Na druhej strane, zvieratá nemajú schopnosť zapínať stresovú reakciu tak často. Ten jeleň, ktorý sa zas tak pokojne pasie, nie je pohltený myšlienkami, čo sa stali pred niekoľkými minútami, nie to ešte ako ho pred dvomi mesiacmi prenasledoval vlk. Tento druh opakovaného stresu je pre nás škodlivý, pretože žiadny organizmus nebol stvorený k tomu, aby bol v neustálom strese. Keď zapneme stresovú reakciu, nedokážeme ju vypnúť a smerujeme k určitému typu zlyhania organizmu. Je to ako keď vašich predkov prenasledoval lev, stresová reakcia robila to, k čomu bola navrhnutá – chránila ich pred vonkajším prostredím. Ak sa však niekoľko dní nonstop stresujete kvôli potencionálnemu povýšeniu v práci, príliš sa sústredíte na svoju prezentáciu pred vedením, alebo sa obávate, že vaša matka je v nemocnici, vytvárajú tieto situácie rovnaké chemické látky, ako keby vás neustále prenasledoval lev. Zostávate príliš dlho v núdzovom režime a núdzový režim spotrebuje veľa energie, pretože má pocit, že ide o situáciu, kedy ide o život. A tak spotrebováva všetku energiu, aby ste mohli prežiť. Vaše telo túto životne dôležitú energiu kradne (mimo iného) imunitnému systému, tráviacemu traktu a smeruje aj do svalov, ktoré by ste použili na boj s predátorom alebo k úteku pred nebezpečenstvom. Vo vašej situácii to však pôsobí proti vám. Pokiaľ väčšinu energie použijete na nejaký problém vo vonkajšom prostredí, pre vnútorné prostredie jej ostane naozaj málo. Váš imunitný systém, ktorý monitoruje váš vnútorný svet, nedokáže držať krok s nedostatkom energie na rast a opravy, preto môže organizmus ochorieť buď na nachladnutie alebo rakovinu. Okrem toho, energiu, ktorá je generovaná stresovými hormónmi, nemôžete využiť, čo vytvára obrovský tlak na vaše srdce a ďalšie orgány. Pretože nemôžete realizovať režim boja, alebo úteku tak, ako ho príroda navrhla. Po stresovej situácii predsa nezaútočíte na svojho kolegu a ani neodletíte na dovolenku na Bahamy.

A čo je to tvorivý režim?

Tieto TRI PREKÁŽKY alebo problémy, ktoré sme práve prebrali, vás vždy udržiavajú v režime prežitia. Aby došlo k pozitívnej zmene, musíte žiť v tvorivom režime. Všimli ste si niekedy, že keď ste uprostred tvorby niečoho nového, alebo keď robíte niečo, čo máte radi, zabúdate na všetko? Odpútate sa od svojho známeho sveta, zabúdate na čas a na čokoľvek vo svojom okolí. To je jeden z príkladov toho, že ste v tvorivom režime. Našťastie sa do rovnakého tvorivého režimu môžete dostať aj prostredníctvom meditácie.

Podľa autora je pobyt v meditačnom stave najlepším miestom, kde môžete začať budovať svoje nové ja, svoju novú realitu. Vždy sme verili, že aby sa niečo stalo, je potrebné na to myslieť. Potom to urobiť a potom sa tým stať. Pokiaľ napríklad viete šoférovať auto, potom ste už určite zažili najelementárnejší príklad robenia a bytia. Najskôr ste museli premýšľať o každom svojom úkone a o všetkých pravidlách cestnej premávky. Neskôr ste sa stali pomerne dobrí v šoférovaní a nakoniec ste sa stali šoférom. Ale vedeli ste, že môžete tiež prejsť od myslenia k bytiu? Prostredníctvom meditácie môžete prejsť od premýšľania o ideálnom ja ktorým sa chcete stať priamo k tomu, že týmto novým ja budete. Jednoduchý spôsob ako to urobiť je, analyzovať svoj život a napísať si, aké veci chcete vo svojom živote. Chcete byť sebavedomejší, schudnúť, zarobiť určitú čiastku peňazí, prestať sa hanbiť? Tak si ich zapíšte. Ale len napísať nestačí, musíte precítiť emóciu ku každej z nich. V praxi – ako by ste sa skutočne cítili, keby ste boli sebavedomí? Ako by ste sa ako sebavedomý človek obliekali? Ako by ste chodili a stáli? Naozaj sa musíte naučiť prežívať emócie tak, ako by ste tieto emócie už vo svojom živote mali. Asi si hovoríte, prečo je také dôležité tieto emócie tiež cítiť a nie si ich len predstavovať? Je to preto, že jazykom vášho tela sú emócie a jazykom vašej mysle sú myšlienky. Vaše telo a myseľ vždy spolu komunikujú pomocou myšlienok a emócii. O niečom premýšľate, potom začnete niečo cítiť a na základe toho, čo cítite, váš mozog produkuje ďalšie myšlienky. Je to akýsi kruh, čo sa neustále opakuje. Teraz, keď ste si napísali, čo chcete a ako sa budete cítiť, je potrebné každú z nich prejsť, zatiaľ čo ste v hlbokej meditácii. Opäť platí, že si to len nepredstavujete, ale že emócie prežívate tak reálne, že ich cítite v kostiach. Keď sa spojí sila s myšlienkami vašej emócie, vysielate do vesmíru ozaj mocný signál.

 A ešte jedna rada na záver:

Nezameriavajte svoju pozornosť – nestarajte sa

o to, ako dosiahnete to čo chcete (akou cestou). Stačí, keď viete, čo chcete a ako by ste sa cítili, keby ste to už mali… Zvyšok už len nechajte na svoje podvedomie, na okolnosti. Príde to v najmenej očakávanom okamihu a možno z najmenej očakávaného miesta. Keď sa riešenie objaví, môže vás aj šokovať J. Mali by ste byť v úžase z toho, ako sa to vlastne stalo.

Inšpirované YT kanálom Trochu lepší

Autor: Daniela Virostko