Určite sa vám už stalo, že ste zaklamali alebo niekto klamal vám. Možno ste sa stretli aj s tým, že bolo druhému ubližované ohováraním a dokonca ste sa aj zapojili do spleti intríg, či už vedome alebo nevedome. Ak ste si prečítali článok o podvedomých vzorcoch, tak už isto viete, že veľa vecí urobíme a ani si ich neuvedomujeme a až neskôr zistíme, že ten čin alebo reakcia neboli správne. Nastúpia výčitky svedomia. Vy si to začnete rozoberať, bude vás to mrzieť, ale keďže ste spoluvinníkom vaše ego vám nedovolí skutok napraviť a prekrúti si ho na svoju pravdu v zmysle už sa stalo, on/a si to zaslúžil/a alebo vás týra výčitkami svedomia bez možnosti riešenia.

Povedzme si teda niečo o tom klamstve. Klamal asi už každý z nás, či už formou výhovorky alebo vedomého klamstva. My ľudia klameme, pretože nás k tomu odmalička viedlo spoločenské vedomie. Už ako deti sme sa museli pozerať nato ako naši rodičia klamú, a to formou pravidiel, hnevu a spoločenským to sa nepatrí, nie je to vhodné. Spomeňte si koľkokrát ste chceli urobiť niečo po svojom, považovali to za správne a aj to správne bolo, ale museli ste byť ticho, pretože napr. ,, Čo by nato povedali susedia.“ alebo ,, Nemôžeš ísť do školy v teplákoch, lebo sa to nepatrí“ alebo ,,Si zlý/á, lebo si si neupratal/a izbu“. Kto určil, čo sa patrí alebo čo sa nepatrí? Kto vie, čo si ten druhý pomyslí? Kto môže určovať, čo je správne alebo nie? Keď sa na týmito otázkami zamyslíte, prídete nato, že ste to v podstate vy kto to určuje. To, že vám niekto celý život rozprával, že nemôžete povedať, čo si naozaj myslíte, neznamená, že to neviete zmeniť, pretože si to určujete sami. Klamstvo je niečo, čo nás ťahá dolu, fyzicky aj psychicky. Či už klameme samých seba v otázke jedla, pohybu, vzdelávania, oddychu, práce so sebou alebo klameme iných, to všetko sa odráža na našom celkovom zdraví. Keď klameme vysielame vibráciu, ktorá nám prinesie vibráciu tomu obdobnú. Tí, čo máte deti ste sa určite stretli s tým, že vám dieťa zaklamalo, ale prečo, veď deti sú také úprimné a tu je dôležité položiť si otázku: ,, Bol/a som ja k môjmu zlatíčku vždy úprimná?“ A potom môže prísť myšlienka, ale veď to bolo pre jeho dobro a už zas ste pri tom, že klamete samých seba. A máme tu opäť ten istý kolotoč, ktorý sa opakuje. Skúste sa samých seba opýtať ,, Páči sa mi, keď mi niekto klame?“ čo by sa stalo, keby som povedal/a naozaj pravdu? NIČ… ešte  sa vám aj uľaví a ten pocit je na nezaplatenie.

Stane sa len to, že budete musieť čeliť pravde toho druhého a postaviť sa k nej čelom. Niekedy je, ale presne toto ten najväčší problém, lebo pravda bolí naše ego. Prijať pravdu alebo rešpektovať názor toho druhého je omnoho náročnejšie než také malé klamstvo, že? Ale musíte pamätať, že to klamstvo sa vráti, to je vesmírny zákon a pred tým neujdete. Takže, čo robiť, ako sa odnaučiť klamať a ako hovoriť pravdu bez toho, aby sme niekomu ublížili?

Jednoducho vyskúšajte byť úprimný. Je jedna vec, ktorú by ste mali vedieť. Keď sa postavíte pred človeka a budete mu hovoriť pravdu, naladíte ho na rovnakú vibráciu, či už voľky alebo nevoľky. Ak vám bude chcieť klamať bude klamať, ale vy to hneď zbadáte na jeho postoji, podľa výrazu tváre, nebude vám hľadieť priamo do očí a jeho odpoveď nebude plynulá. A vtedy je čas zakročiť a spýtať sa otvorene ,, Prečo mi klameš? Ja tú pravdu prijmem akákoľvek bude.“ Dotyčný bude prekvapený, pretože sa domnieval, že bude lepšie klamať. Ach tie domnienky, ktoré nám hlavou behajú, že? 😊

Úprimne, môže vám byť jedno, čo si dotyčný myslí, pretože vy to aj tak neviete, nevidíte do jeho hlavy, ale jedno vedzte, keď budete ľudí okolo seba napchávať úprimnosťou aj oni sa stanú k vám úprimní, možno nie hneď, pretože si to potrebujú v hlave spracovať a zamyslieť sa nad tým, ale časom určite.

Keď sa stretnete s niekým, kto nechce prijať pravdu, nechajte ho, prijmite to ako jeho cestu a skúsenosť. Dôležité je, aby ste aj napriek tomu ostali úprimní. Samozrejme je dôležité aj zvolenie diplomatického prístupu, vyvarujte sa emóciám, zostaňte pokojní a povedzte, čo cítite. Pocity prichádzajú zo srdca a tým, že ich vyjadríte dostanete druhého do momentu prekvapenia a on už nebude schopný vám klamať, pretože aj on má srdce a pocity. Zapamätajte si, že láska, pochopenie, úprimnosť a súcit sú najlepšou proti klamstvu a intrigám. Niekedy sa to môže zdať ako skutočný boj, ale to, čo je naozaj dôležité je tá úľava, tá sloboda, ktorú vám úprimnosť dáva. Meníte tým skutočne seba, ale aj ostatných.

Autor: Lucia Matloňová