Väčšina ľudí neustále nad niečím premýšľa. Keď im niekto povie, že v ich hlave je hlas, ktorý nikdy neprestáva hovoriť, spýtajú sa: aký hlas? Alebo to zlostne poprú, lenže je to samozrejme ten hlas. Hlas v hlave ako vírus, ktorý sa vám dostal do mozgu a ovládol váš život. Tento hlas vás môže doslova zabiť, pokiaľ ho necháte bez kontroly. Veľa ľudí dohnal až ku samovražde, depresiám alebo úzkostiam. Tento článok vám môže ukázať cesty, ako môžete tento hlas umlčať a prevziať znova kontrolu nad svojim životom.

 Informácie v článku pochádzajú z knihy Nová zem od Eckharta Tolle. Je to typ knihy, ktorú by som osobne prinútila prečítať svojich rodičov a všetkých, ktorých mám rada. Vybrala som pre vás 5 zásadných tém, ktoré som zo spomínanej knihy vybrala.

1. Vy nie ste vaše myšlienky

Kto ste? Mám pre vás skvelú správu. Hlas vo vašej hlave nie je to, kto ste. Kto teda ste? Ste ten kto ho vidí. Väčšina ľudí je tak stotožnená s tým hlasom – s myšlienkami vo svojej hlave, že si ani neuvedomujú, že okrem nich existuje ešte niečo iné. Zastavte sa na chvíľu a pozrite sa na svoje vlastné myšlienky. Pozorujte ich ako by ste pozorovali inú osobu, alebo oblaky plávajúce po oblohe a zistíte, že v skutočnosti existujú dve entity: myšlienky a ten kto myšlienky pozoruje. Ten kto sa pozerá ste vy! To druhé je len bytosť, ktorá sa za vás vydáva a usilovne sa vás snaží presvedčiť, že ste to vy ale, nie je to tak.

2. Ach, to nikdy nekončiace premýšľanie…

Najväčšia choroba ľudstva – neustále premýšľanie. Osobne som si nikdy neuvedomovala, že neustále premýšľanie je tak obrovský problém, pokiaľ som nečítala knihy Eckharta Tolle. Aj preto by som si priala, aby jeho knihy boli povinným čítaním v školách. Napríklad – normálny stav mysle obsahuje veľkú chybu a nevedieť ju ovládať vedie k veľa problémom. Napr. učíme sa používať rôzne elektronické nástroje a prístroje, ale takmer nikde sa neučíme ovládať najsilnejší nástroj na tejto planéte, ktorým je náš mozog a myseľ. Čím je nejaký stroj výkonnejší, tým viac kontroly vyžaduje. Myslieť, bez toho aby ste si uvedomovali, že myslíte, je hlavným problémom ľudskej existencie. Preto, že to robia všetci, máme pocit, že je to normálne. Ale nie je to tak. V knihe je skvelý príbeh, ktorý to dokonale vysvetľuje. Autor hovorí: Raz cestou na univerzitu si ku mne vo vlaku sadla žena, ktorá mala okolo 30 rokov. Človek si ju nemohol nevšimnúť, lebo vyzerala úplne ako šialená. Pôsobila strašne napäto a neustále si pre seba niečo mrmlala. Bola tak zabratá do svojich myšlienok, že vôbec nevnímala ľudí, ani nič okolo seba. Dokonca aj potom, čo odišla, som na ňu neustále myslel. Keď som bol na toalete a umýval si ruky, pomyslel som si – dúfam, že neskončím ako ona. Muž vedľa mňa sa krátko pozrel mojim smerom a ja som bol zrazu v šoku! Keď som si uvedomil, že som si tie slová nielen myslel, ale aj nahlas zamrmlal… Pane bože, ja už som ako ona! Pomyslel som si – nebola moja myseľ rovnako aktívna ako tá jej? Boli medzi nami len drobné rozdiely. Zdalo sa, že hlavnou skrytou emóciou za jej myslením je hnev, v mojom prípade to bola hlavne úzkosť. Premýšľala nahlas, ja som premýšľal v duchu, pokiaľ bola nahnevaná ona, tak boli nahnevaní všetci, vrátane mňa. Rozdiely boli len malé.

3. Hlas v hlave = EGO

Hlas v hlave. Z čoho sa skladá? Zatiaľ sme sa dozvedeli, že v hlave je hlas, ktorý nikdy nezmĺkne a vy nie ste ten hlas, ale ten kto ho sleduje. Teraz sa pokúsime pochopiť čo to vlastne je a ako vznikol. Autor knihy nazýva tento hlas rôznymi termínmi ako „falošné ja, zväzok starých myšlienok, iluzórne ja, fiktívne ja“ a v knihe najviac používané „EGO“. Vo zvyšku článku budeme si aj my hlas v hlave nazveme – ego. Jednou z najzákladnejších štruktúr myslenia, vďaka čomu ego vzniká, je stotožnenie. Stotožnenie s čím? Stotožnenie s vecami. Keď sa s niečím stotožňujem, robím to rovnakým. Rovnakým ako čo? Rovnakým ako ja sám. Uvediem príklad, keď si všimnete deti, ktoré práve začínajú hovoriť, uvidíte, že nemajú pocit JA. Ich ego sa ešte úplne nevyvinulo, preto o sebe hovoria v 3. osobe, namiesto aby používali JA. Hovoria veci ako: Janíčko je hladný, Janíčko chce vodu, toto je Janíčkova hračka. Neskoršie keď sa dieťa vyvinie, vyvinie sa aj ego. A z Janíčkovej hračky sa stane moja hračka. Potom sa moja hračka stane mojím autom, mojím domom, mojím oblečením a podobne. A ako dieťa rastie, súčasne k sebe pôvodná myšlienka JA priťahuje ďalšie myšlienky. Dieťa sa stotožňuje s pohlavím, majetkom, telom, národnosťou, rasou, náboženstvom a povolaním. Ďalšími vecami, s ktorými sa JA stotožňuje sú rôzne role ako matka, otec, manžel, manželka, záľuby, ale aj hnevy. Pravdepodobne vám toto vysvetlenie ega nestačí k tomu, aby ste úplne pochopili ako sa prejavuje v našich životoch. Objasníme si to, čítajte ďalej.

Hlas vo vašej hlave má svoj vlastný život. Väčšina ľudí je vydaná na milosť, existujú v područí svojej mysle a myšlienok.

– Eckhart Tolle

4. Ego má mnoho tvárí.

Tu je niekoľko príkladov, na ktorých môžeme vidieť, ako sa ego prejavuje v živote:

¨ Potreba ega cítiť sa nadradene. Chystáte sa niekomu povedať správu o tom, čo sa stalo, poviete: „Hádaj čo! Ty to ešte nevieš, tak ja ti to poviem.“ Ak ste dostatočne bdelí a prítomní, môžete tesne pred povedaním správy – aj keď je zlá – odhaliť chvíľkový pocit uspokojenia. Je to spôsobené tým, že na krátky okamih existuje v očiach ega nerovnováha vo váš prospech (medzi vami a druhou osobou). V ten kratučký moment viete viac, ako ten druhý. Uspokojenie, ktoré pociťujete pochádza z ega. Cítite sa v tú chvíľu nadradene, pretože viete viac. Veľa ľudí je závislých na ohováraní čiastočne z tohto dôvodu.

 Ego a sláva.

Pravdepodobne ste už tiež niekedy povedali niečo ako: „Mám známeho podnikateľa, keby ste potrebovali, môžem ho požiadať o pomoc.“ Tomuto javu sa hovorí NAME DROPPING. Náhodná zmienka o tom, koho poznáte, je súčasťou stratégie ega, ako získať v očiach ostatných nadradenú identitu tým, že sa spája s niekým dôležitým. Keď niekto zmieni vaše meno, vôbec sa nezaujíma o vás, ale iba o posilnenie svojho fiktívneho ja – svojho ega. Verí, že vďaka vám môže byť niečím viac.

 Hranie na role.

Pokiaľ ste dostatočne pozorní a sledujete ako komunikujete s druhými ľuďmi, môžete postrehnúť jemné zmeny, vo vašej reči, postoji a správaní v závislosti na osobe, s ktorou komunikujete. Spôsob, akým hovoríte s predsedom spoločnosti sa môže líšiť od toho, ako hovoríte s údržbárom. emócii a zbytočného nešťastia. Spôsob akým hovoríte s dieťaťom, sa môže líšiť od spôsobu akým hovoríte s dospelým. Prečo? Hráte role. Nie ste sami sebou ani s predsedom, ani s údržbárom, ani s dieťaťom. Jednou z najčastejších rolí je rola rodiča. Rodičia, ktorí sú s touto rolou stotožnení, sa jej nemôžu vzdať ani keď dieťa vyrastie na dospelého. Ani keď má dieťa 40 rokov, nedokážu sa rodičia vzdať poučiek typu – ja viem, čo je pre teba najlepšie.

Keby sa nevedomé motivácie, ktoré stoja za túžbou rodičov manipulovať svojimi deťmi stali vedomými a boli vyslovené, zneli by pravdepodobne takto: „Chcem, aby si dosiahol to, čo som ja nikdy nedosiahol. Chcem, aby si bol NIEKÝM v očiach sveta, aby som sa i ja mohol stať niekým skrz teba. Nesklam ma, toľko som toho pre teba obetoval. Môj nesúhlas má tebou vyvolať taký pocit viny a nepohodlia, že sa nakoniec prispôsobíš mojím prianiam. Viem čo je pre teba najlepšie, milujem ťa a budem ťa stále milovať, pokiaľ budeš robiť to, čo viem, že je pre teba správne.“ Keď si tieto nevedomé manipulácie uvedomíte, okamžite uvidíte aké sú absurdné. Ego, ktoré sa za nimi skrýva, sa stane neviditeľným. Autor hovorí, že niektorí rodičia, s ktorými hovoril, boli šokovaní, keď si to uvedomili. Pokiaľ vám toto robia vaši rodičia, určite im nehovorte, že sú nevedomí a v zajatí ega. To ich pravdepodobne privedie do ešte väčšieho nevedomia, pretože ego zaujme obrannú pozíciu. Stačí, keď si uvedomíte, že je to ego v nich, že to nie je to, kým sú. Egoistické vzorce, dokonca aj tie dlhoročné, sa niekedy takmer zázračne rozpustia vtedy, keď sa im nebránite. Uvedomte si svoje nevedomé predpoklady, alebo očakávania od svojich rodičov. „Rodičia by mali schvaľovať to, čo robím. Mali by ma chápať a brať takého aký som.“ Viete čo to znamená? Naozaj? Prečo by mali? Faktom je, že to nerobia, pretože nemôžu. Ešte sa nevedia od svojej role dištancovať. „Áno, ale nemôžem sa cítiť šťastný. Kto som, pokiaľ nemám ich súhlas a pochopenie…“ Naozaj? Aký rozdiel má ich súhlas, alebo nesúhlas na to, kým ste? Všetky takéto nepreskúmané domnienky spôsobujú veľa negatívnych emócii a zbytočného nešťastia.

 Ego a konkurencia.

„Chcem ti pomôcť, ale keď ti pomôžem vytvorím si konkurenciu.“ Alebo, „keď ti pomôžem vstúpiť na tento trh, tvoj kanál bude väčší ako môj.“ Alebo, „tvoj vstup na tento trh znamená, že budem mať menej videní.“ Takéto odpovede občas dostávam, keď žiadam o spoluprácu iné kanály YouTube. Spolupráca je jedným z najlepších spôsobov, ako úspešne spustiť nový kanál. Ľudia nevedomky sabotujú svoju vlastnú prácu, keď zadržiavajú pomoc, alebo informácie od ostatných, alebo sa ich snažia podkopnúť, aby sa nestali úspešnejšími, alebo nezískali väčšie uznanie, ako oni sami. Spolupráca je egu cudzia. S výnimkou prípadov, kde má vedľajší motív. Ego nevie, že čím viac zapájate druhých, tým lepšie veci plynú a tým ľahšie sa vám darí. Keď druhým pomáhate málo alebo vôbec, alebo im kladiete do cesty prekážky, vesmír vám pomáha málo alebo vôbec, pretože ste sa odrezali od veľkého celku. Nevedomým základným pocitom ega je nedostatok, preto reaguje na úspech niekoho iného, akoby mne tento úspech niečo vzal. Nevie, že váš odpor k úspechu iného človeka bráni vašim vlastným šanciam na úspech…

 Ego a negativita.

Kedykoľvek ste v negatívnom rozpoložení, spozornite a uvidíte, že je vo vás niečo, čo si tú negativitu praje. Vníma ju ako príjemnú, alebo verí, že vám prinesie to čo chcete. Kto by inak chcel lipnúť na negativite, robiť seba aj druhých nešťastnými a vytvárať v tele choroby. Kedykoľvek sa teda vo vás objaví negativita, pokiaľ si v tú chvíľu dokážete uvedomiť, že je vo vás niečo, čo z nich má potešenie, alebo verí, že má užitočný účel, uvedomujete si priamo ego. Pokiaľ si uprostred toho dokážete uvedomiť, že v tú chvíľu pre seba vytvárate utrpenie, bude to stačiť k tomu, aby ste sa povzniesli nad reakcie ega.

 Ego a nedostatok.

„Oni si ma dostatočne nevážia, aj keď som pre nich urobila všetko. Zaslúžim si zvýšenie platu, ale môj nadriadený mi ho nedá. Pracujem viac ako môj kolega, ale napriek tomu zarábam menej ako on.“ Autor hovorí, že pokiaľ sa myšlienka na nedostatok, či už ide o peniaze, uznanie alebo lásku stala súčasťou toho, kým ste, tak budete nedostatok pociťovať vždy. Skutočnosť je taká, že čokoľvek si myslíte, že vám svet odopiera, odopierate svetu vy. Odmietate to, lebo si hlboko vo vnútri myslíte, že ste malí a nemáte čo ponúknuť. Skúste na pár týždňov toto a uvidíte ako to zmení vašu realitu – čokoľvek si myslíte, že vám ľudia odopierajú (pochvalu, uznanie, pomoc, láskyplnú starostlivosť a podobne), dajte im to! Nemáte to? Len sa správajte, ako by ste to mali a ono to príde. Rýchlo potom, ako začnete dávať, začnete aj dostávať. Nemôžete dostávať to, čo nedávate. Odliv určuje príliv. Čokoľvek si myslíte, že vám svet odopiera, už máte, ale pokiaľ tomu nedovolíte odtiecť , ani nebudete vedieť, že to máte.

 Ego a choroba.

Vieš, že trpím tou a tou chorobou. Určite ste už tie vety počuli vo svojom okolí. Títo ľudia považujú chorobu za súčasť svojej identity. Niekedy túto identitu hrdo používajú. Je to preto, lebo egá sa líšia iba na povrchu. V hĺbke duše sú všetci rovnakí. V čom sú rovnakí? Žijú zo stotožňovania. Keď si ego nájde identitu, nechce sa jej vzdať. Pokiaľ identitu stratí, ego si rýchlo nájde novú podobu. Skutočnosť, že táto nová forma je hlboko nešťastná, sa ega netýka, pokiaľ má identitu či už lepšiu alebo horšiu. Ľahko sa môžete stotožniť s problematickým telom a urobiť z jeho nedokonalosti, choroby alebo postihnutia svoju identitu.

Reakčnosť a sťažnosti.

 Existuje veľmi veľa ľudí, ktorí vždy čakajú na ďalšiu vec, proti ktorej by mohli reagovať, cítiť sa naštvane, alebo nepokojne a nikdy netrvá dlho kým ju nájdu. „To je nehoráznosť, ako sa opovažujete, toto mi vadí!“ Na rozčúlení a hneve sú závislí, ako iní ľudia na drogách. Reakciou proti tomu, alebo inému, presadzujú sa a posilňujú svoje ego. Keď sa sťažujete, automaticky máte pravdu a osoba alebo situácia na ktorú sa sťažujete, alebo proti ktorej reagujete je „zlá“. Nič neposilňuje ego viac, než to že má pravdu a cíti zášť nielen voči cudzím ľuďom, ale tiež voči situáciám. A najväčším nepriateľom ega je prítomný okamih, teda život sám.¨

Sústreďte sa na dýchanie.

Autor hovorí – nedávno mi niekto ukázal zoznam kurzov a seminárov jednej veľkej duchovnej organizácie. Keď som si ho prehliadol, zaujal ma široký výber zaujímavých seminárov a workshopov. Pripomínalo mi to švédske stoly, kde si môžete vybrať z obrovského množstva lákavých jedál. Ten človek sa opýtal, či by som mu mohol odporučiť jeden alebo dva kurzy. „ To neviem,“ povedal som, „všetky vyzerajú zaujímavo, ale viem jedno. Uvedomujte si svoj dych tak často, ako to len pôjde. Kedykoľvek si spomeniete, opakujte to jeden rok a bude to silnejšia premena ako na všetkých týchto kurzoch a je to zdarma“. Osobne si myslím, že je to jeden z najúčinnejších typov, najmä pre začiatočníkov. Jednoducho si uvedomujte svoje dýchanie. Všímajte si pocity dychu, vnímajte ako sa vzduch pohybuje do vnútra a von z vášho tela. Všimnite si ako sa hrudník a brucho s nádychom a výdychom mierne rozširujú a sťahujú. Stačí jeden vedomý nádych, aby ste si urobili priestor tam, kde predtým neprerušovane nasledovala jedna myšlienka za druhou…

 Vnímajte vnútro svojho tela.

Bez ohľadu na to, ako vaše telo vyzerá na povrchu, za jeho vonkajšou stránkou sa skrýva intenzívne živé energetické pole. Pokiaľ nie ste oboznámení s vedomím vnútorného tela, zavrite na chvíľu oči a zistite či je vo vnútri vašich rúk život. Nepýtajte sa svojej mysle, tá vám povie: nič necítim. Pravdepodobne vám tiež povie: daj mi niečo zaujímavejšieho o čom by som mohla premýšľať. Namiesto toho, aby ste sa pýtali svojej mysle, choďte priamo ku svojim dlaniam. Tým mám na mysli uvedomenie si jemného pocitu, živosti v nich. Je to tam! Len tam musíte ísť s pozornosťou, aby ste si ho všimli. Možno sa vám najskôr dostaví ľahké mravčenie, potom pocit energie, alebo ožitia. Pokiaľ chvíľu podržíte pozornosť v rukách, pocit ožitia zosilnie. Niektorí ľudia ani nebudú musieť zavrieť oči. Pri sledovaní budú zároveň vnímať svoje vnútorné ruky, potom prejdite k nohám, udržte tam pozornosť aspoň jednu minútu a začnite vnímať svoje ruky a nohy súčasne. Potom do tohto vnímania zapojte aj ďalšie časti tela, nohy, ruky, brucho, hrudník a tak ďalej až pokiaľ si neuvedomíte vnútorné telo a jeho živosť. To čo autor volá vnútorné telo, už v skutočnosti nie je telo, ale životná energia. Most medzi formou a beztvárnosťou. Zvyknite si vnímať vnútorné telo čo najčastejšie. Po nejakej dobe už nebudete musieť zatvárať oči, aby ste ho cítili. Uvedomovanie tela, vás nie len ukotví v prítomnom okamihu, ale je to aj brána z väzenia, ktoré vytvára ego. Posilňuje tiež imunitný systém a schopnosť tela sa samo uzdraviť. Pre viac typov a informácii odporúčam nahliadnuť do knihy.

Inšpirované YT kanálom Trochu lepší a knihou Eckharta  Tolleho  Nová Zem

Spracovala: Daniela Virostko