Musím spätne povedať, že k ich prvým vážnym rozporom došlo hneď po mesiaci a tieto sa rokmi stupňovali. Obaja vždy mali voči sebe výhrady a obaja logické odôvodnenia prečo by jeden alebo druhý nemali byť súčasťou našej spoločnej domácnosti. Ich vzájomné spory došli až do štádia kedy už dospelá dcéra podala trestné oznámenie.

Ako šli postupne roky a vzájomne obaja milovali mňa a ja nesmierne ich, všetky ostré hrany sa postupom času obrusovali. Láska oboch voči mne ich nútila k otvoreniu a poznaniu sa navzájom. Postupne si na sebe začali všímať detaily osobností, ktoré v predošlom odpore nedokázali vidieť. Postupne sa začali vážiť a ctiť. Rok za rokom si obaja uvedomovali drobnosti zapadajúce do veľkých celkov, ktorými sa obdarovávali. Postupne si ona uvedomovala ako ju vychováva ako ho ona ctí a uznáva jeho názory.

A potom prišla tá chvíľa, pomaly bez zbytočných upozornení, sama a zľahka. Zrazu si obaja začali všímať niečoho nového, on cítil cit otca a ona cit jeho dcéry. Zrazu prišiel čas, kedy to obaja vyslovili naraz a on povedal jej, si moja dcéra a ona mu to opätovala, si môj otec. Nie, nebolo to za dva roky ani za rokov päť, prišlo to neskôr, ale o to pravdivejšie, úprimné a bez príkras. Včera sme mali slávnostný deň, naša spoločná dcéra promovala a ja som zažila ďalšie dojatie, lebo ako v nadpise píšem trpezlivosť ruže prináša, vlastne môj milovaný muž kráčal k mojej milovanej dcére, zaliaty slzami sa snažil vysloviť „Som na teba pyšný“ a ona jemu v objatí pošepkala „ Si môj najlepší otec“.

Dať priestor láske má a bude

mať vždy zmysel.

Spracovala: Lucia  Matloňová

Inšpirované YT kanálom: @CestouSVETLA144000