Každá duša vznikla z lásky, čistého plátna, na ktoré sme po narodení začali maľovať svoj životný príbeh. Či už tomu budete veriť alebo nie, je to tak.

To znamená, že každá duša vie, čo je skutočná a nekonečná láska. Nie každá duša sa na ňu dôkladne pamätá, v niekom prichádza a odchádza, niekto ani nevie, že niečo také v sebe nosí a iní sú si jej vedomí, ale nevyužívajú naplno jej silu vo svoj prospech. A nakoniec sú Tí, ktorí chápu silu lásky a mali aj tú česť jej silou uzdraviť seba alebo blízkeho, oni jednoducho vedia, prečo je láska takou dôležitou súčasťou nás samých. O tom, čo v skutočnosti láska je a akú nevyčísliteľnú hodnotu v našich životoch má, si veľa ľudí ani neuvedomuje.

Stratili sme sa v nezmyselnej spoločnosti techniky, ktorá odvracia našu pozornosť od toho, čo je v skutočnom živote naozaj podstatné. Namiesto ranného bozku kontrolujú niektorí ako prvé telefón, namiesto vďaky, že sa ráno zobudili a dostali šancu na ďalší úžasný deň plný nových zážitkov už od prebudenia riešia ako sa im čo nedá, ako ich čo bolí, ako zle spali, namiesto toho, aby sme sa sústredili na to, kto ich obdaroval kúskom svojej lásky, sústredia sa na to, čo im nevyšlo, čo im chýba alebo kto ich kedy sklamal.

A čo je vlastne tá láska?

Veľa z vás sa možno pousmeje nad touto otázkou, ale ja sa čoraz viac stretávam s tým, že ľudia vlastne nevedia, čo skutočne láska je a čo vlastne znamená. Keby ste hľadali v slovníku, význam lásky je opísaný asi takto: kladný citový vzťah, veľká náklonnosť k niekomu alebo              k niečomu.

Pred nedávnom som stretla jedného kamaráta z detstva, ako dieťa to nikdy nemal ľahké, nikdy nevidel a nepocítil skutočnú lásku presne ako ja. Rozprávali sme sa o jeho žene a nejako sme prišli k tomu, že on jej nijako neprejavuje lásku. Jeho názor bol taký, že láska neexistuje, že všetko je len zvyk. Vtedy som si uvedomila, že nie každý si je vedomý toho akú lásku v sebe nosí. Keď som mu vysvetlila, že láska je všade, len neveriacky krútil hlavou. Ako malí sme sa spolu chodili korčuľovať, hrávali sme sa spolu a vždy, keď sa stretneme, radi sa vidíme a máme nejakú debatu.

Tak som mu to vysvetlila na príklade: „Máš ma rád? “ spýtala som sa ho. „Áno, samozrejme“ odpovedal.

„No tak to je napríklad láska“ vravím mu.

Ostal zarazený a zamyslel sa nad tým. Potom sa ma začal pýtať, či toto je láska. Ja som povedala, áno, všetko alebo všetkých, čo máš rád, pri ktorých pociťuješ pocit spolupatričnosti, pokoja a radosti z ich prítomnosti, to je tá láska, ktorú cítiš. My s mužom neodídeme              bez objatia a bozku z domu. Ja to mojej žene nerobím, povedal mi a ja nato, tak to aspoň skús. Tvoja žena je úžasná, robí pre teba veľa, spomeň si koľkokrát ti prejavila lásku svojou pomocou, tým že ti porodila syna, tým že vždy pri tebe stála. Spomeň si, čo si cítil alebo cítiš, keď si na to pomyslíš a spýtaj sa sám seba, či bol niekto v tvojom živote, čo by sa tak obetoval pre teba ako ona. Určite nie. A tak sa rozhodol, že to vyskúša, že bozká a objíme svoju ženu hneď na druhý deň ráno, kým odíde z domu. Viete, niekedy stačí ľudí trochu posunúť vpred, pripomenúť im ich prirodzenú podstatu, pretože my nevidíme do toho človeka, nevieme čo prežil, prečo reaguje tak ako reaguje. Ale tým, že im pripomenieme momentky lásky zo života, ich dostávame do spomienky a pocitov plných radostí a spokojnosti.

Niekedy stačí pomôcť rozpamätať sa.

Toto ja nazývam medziľudská láska, láska, ktorá je výnimočná, pretože dáva energiu do širokého priestoru, v ktorom sme. A tým ju šíri ako vietor. Medziľudská láska nám zlepšuje deň, dáva nám pocit pokoja, pocit spolupatričnosti, pocit, že všetci sme jedno. Navzájom sa potrebujeme, aby sme mohli zažívať polarity. Aby sme zistili, aké vzácne drahocenné je byť ľudský a milujúci človek. Aby sme sa vrátili späť      do svojej prirodzenej podstaty, ktorou je čistá láska. Láska ku všetkému živému, ale hlavne láska k sebe.

Prečo je pre nás také ťažké hovoriť o láske?

Ľudstvo všeobecne hovorí o láske len veľmi málo. Veľakrát sa stane, že človek trpí hlavne nedostatkom sebalásky. Od malička sme boli vední    k tomu vidieť najskôr to zlé a to dobré nebolo podstatné, lebo je to aj doteraz označované ako sebachvála, namyslenosť atď.

Čiže je v podstate samozrejmé, že tým pocitom trpí veľa ľudí a to je aj dôvod, prečo o svojich pocitoch nehovoríme. Nemáme odvahu, lebo nevieme ako by nato okolie reagovalo, nik nás to nenaučil. Bojíme sa odsúdenia bez toho, aby sme to vyskúšali. Je vám blbé niekomu povedať mám ťa rád, chápem ťa alebo ho len jednoducho objať?

Tak to jednoducho urobte, nadýchnite sa a choďte do toho. Ten druhý bude možno na začiatku trochu zmätený, ale dajte mu čas. Láska nie je len pomenovanie v slovníku, láska je pocit a podstata, z ktorej sme sa narodili. Každý z nás má lásku v sebe, niekto ju cíti často, niekto zas len občas. Láska nie je len pocit, je to niečo, čo sa prejavuje aj na fyzickej úrovni. Spomeňte si na niečo krásne, niečo čo vás dojalo a naplnilo úplným pocitom šťastia a spokojnosti. Precíťte ten moment znova, to je láska. Keď máte motýle v bruchu, keď cítite pod hrudným košom nejaké chvenie v oblasti srdca. Keď cítite také príjemné zimomriavky po tele a najradšej by ste vyskočili, aby ste mohli objať celý svet a rozdávať bozky a úsmevy všade okolo seba.

Obdarovávajte ľudí a prírodu komplimentami, dvíhajte si navzájom sebavedomie, hľadajte tú krásu a dobro v každom. To je tá nekonečná láska, ktorú v sebe nosíme. Je to pocit, keď viete, že ste v bezpečí, že je všetko v poriadku, keď vidíte tú lásku okolo vás, pretože láska nie je len vo vás, ale všade naokolo. Len my ľudia sme si zvykli fixovať sa na lásku k mužovi, deťom, rodine… a vytvárať si tak obmedzenia. Nevšímame si ani tie prejavy lásky okolia.

Jedna moja kamarátka mi raz povedala, cítim sa zle bez partnera, nič ma nebaví. A ja som jej nato, tak prečo sa nesústredíš na lásku, ktorá ťa už obklopuje? Jej odpoveď ma veľmi prekvapila, lebo je inak veľmi vyrovnaná žena s mnohými duchovnými darmi. Jej odpoveď bola: A akú? V ten moment som bola zhrozená. Pýtam sa jej, to nemyslíš vážne, však? A ona na to: Áno. Tak som sa jej neveriacky ešte raz spýtala, ty naozaj nevidíš lásku okolo seba? Čo tvoje deti? Už sú veľké, ale ľúbia ťa a túžia byť s tebou, túžia po tvojej pozornosti. Precíť to a precíť ten čas s nimi, buď prítomná.

Zrazu pred jej domom zastal autobus a vystúpil chlapec. Pýtam sa, že či je pred jej domom zastávka a ona, že nie, ale šofér tam zastáva chlapcom, aby nemuseli ísť zo zastávky pešo. A ja nato, že to je veľmi milé a ona, že áno. A tak jej hovorím, toto je tiež láska, veď je to úžasné od toho šoféra, že to robí.

Ten kto hľadá, nájde aj to, kde má vesmír stred. Nezabudnite na to.

Láska je tá najväčšia a najčistejšia sila, ktorú máte a ktorú vám nik nevezme.

Autor: Lucia Matloňová