Sú to všetky presvedčenia a vzorce, ktoré sme nazbierali od detstva až po dospelosť a pretrávajúce žitie podľa nich nám limituje život na všetkých úrovniach. Sú to vety a príbehy počuté, nasaté v našom podvedomí a žité ďalej v našom živote. Často nevedomé, žité na princípe autopilota. Žitie v limitoch a obmedzeniach.

Delíme ich na dve skupiny.

S vonkajšími sa pracuje rýchlejšie a ľahšie, po ich zvedomení si ich sami môžeme rýchlo odstrániť zo života a pracovať s nimi vedome vždy, keď sa nám znova do neho pritrafia. Vnútorné limitujúce presvedčenia sú oveľa komplexnejšie a práca s nimi si vyžaduje viac krokov. Pochádzaju z detstva, keď náš detský mozog len prijímal a nasával z okolia všetko, bez schopnosti  lastného posudzovania a vyhodnotenia. Skúsenosti a zážitky, ktoré ovplyvnili naše vnímanie ako deti, neschopné vlastného vyhodnotenia, ovplyvnené množstvom a intenzitou nášho prežívania v danej situácií. Často sú napojené na naše detské traumy. Čo nemusí vždy vyzerať ako fyzické tresty, ale tiež často potláčané pocity hanby, smútku a hnevu, prežité ako reakcia na situácie a skúsenostì v našom živote. Ako príklad často v spoločnosti spomínaný a riešený kolektívny program: „Nie som dosť dobrá/ý.“
Môj osobný a celkom ‚funny‘ zo života bol: „Čo si pomyslia susedia.“

Kvôli tomuto limitujúcemu presvedčeniu som sa v živote limitovala robiť veci a strach z posudzovania druhými ma limitoval vo veľa úrovniach môjho života. Limitujúcich presvedčení môžete mať veľmi veľa drahí. Ako ja. Trvalo mi dlhšie ako rok, kým som sa cez ne ako tak prekopala a začala meniť život zo strachu z limitov k radosti a expanzii. Záleží na každom z nás, s koľkými sme sa ako deti, neskôr v živote stretli a nechali ďalej nimi riadiť náš život.