Ocenenie hrá u dieťaťa kľúčovú úlohu ako v jeho emocionálnom, tak aj psychologickom vývoji. Keď je dieťa oceňované, cíti sa uznané, milované a dôležité. Tieto pozitívne reakcie od rodičov, učiteľov či okolia sú základom pre rozvoj zdravého sebavedomia a pocitu vlastnej hodnoty. Dieťa, ktoré je pravidelne oceňované (pochvala, poďakovanie, úsmev, pohladenie atď.) za svoje snahy a úspechy, si vytvára pocit, že jeho úsilie má zmysel a že jeho prítomnosť je dôležitá.

Ocenenie pomáha dieťaťu veriť vo svoje schopnosti, a to nielen v školských úlohách, ale aj v sociálnych interakciách a osobných záujmoch. Keď sú jeho pokusy a úspechy uznané, učí sa, že úsilie a snaha sú dôležité, a to ho motivuje pokračovať a rozvíjať svoje schopnosti. Navyše, ocenenie podporuje emocionálnu stabilitu a pocit bezpečia, pretože dieťa vníma, že má vo svete svoje miesto a že jeho okolie si ho váži.

Na druhej strane, nedostatok ocenenia môže v dieťati vytvárať pochybnosti o vlastnej hodnote. Ak je ignorované alebo jeho úsilie nie je uznané, môže sa cítiť neviditeľné alebo nedostatočné. Takéto deti sa často stretávajú so zníženým sebavedomím, nedôverou vo vlastné schopnosti a strachom z neúspechu. V dospelosti sa to prejavuje tým, že môžu hľadať potvrdenie o svojej hodnote od druhých, byť prehnane sebakritickí alebo mať problémy s rozhodovaním, pretože im chýba istota vo vlastné schopnosti.

Naopak, deti, ktoré boli dostatočne oceňované, zvyčajne v dospelosti vykazujú vyššiu mieru sebavedomia a zdravú vnútornú motiváciu. Nepotrebujú neustále schválenie inými, pretože už v detstve zažili pocit uznania a podpory. Títo dospelí sú schopní lepšie zvládať kritiku, pristupujú k výzvam s väčšou odvahou a majú pevnejšie medziľudské vzťahy, pretože vnímajú svoju hodnotu.

Ocenenie je teda ako emocionálny základ, ktorý formuje to, ako sa v dospelosti cítime sami so sebou a ako vnímame svoje schopnosti. Je to dôležitý nástroj na rozvíjanie zdravej sebalásky, sebavedomia a emocionálnej odolnosti.