Ellori letela koridorom piatej dimenzie. Vnímala lúče hviezd, vzdialených aj blízkych, a užívala si prúdy informácií, tak ako medzi sebou komunikovali planéty a rôzne spoločenstvá. Posledných 150 prítomných okamihov trávila návštevami príbuzných a priateľov v rôznych kútoch vesmíru, jeho poschodiach aj dimenziách. Vnímala, že čas jej ďalšej inkarnácie sa blíži.
Ellori bola jednoliata Duša. Bola časťou rodiny Duší, ktoré preferovali jednoduchý spôsob inkarnácie. Vedela, že má možnosť vstúpiť do Mnohopočetnej verzie seba – potom by bola schopná inkarnovať sa na mnohých miestach naraz, a jej jednotlivé inkarnácie by fungovali súčasne.
Poznala mnohé Duše, ktoré to tak robili. Vzdelané, silné a energiou nabité Duše, ktoré si striedavo volili Mnohosť, aby mohli nazbierať vedomie z mnohých miest, z mnohých tiel. Boli to obvykle Duše, ktoré plánovali časom založiť rodinu – teda prebývať trvalo v šiestej dimenzii a dohliadať na svoje mladé Duše. Mnohopočetnosťou zbierali vedomosti o rôznych voľbách, o zákonitostiach Božstva a Tmy, a toto vedomie im pomáhalo rásť a expandovať. Hĺbka a mnohopočetnosť ich vedomia im dávala veľký prehľad i veľkú zodpovednosť – a v súlade s Božstvom si potom volili postup do šiestej dimenzie.
Ellori v mnohopočetnosti zatiaľ nenašla svoju pravdivosť. Párkrát to skúsila, ale jej kľúčový Dar mal inú povahu. Ellori sa cítila najlepšie, keď vytvárala Spojenie. Dokázala spojiť a zosilniť energiu mnohých Duší naraz. Ak mohla byť v centre Spojenia, cítila najsilnejšiu jednotu s Božstvom. Keď vstúpila do mnohopočetnosti, nemohla používať Spojenie tak, ako jej to bolo vlastné. Jej energia sa rozprestrela do viacerých inkarnácií, ktoré síce zvládali robiť kvalitné a poučné voľby, ale ich dar Spojenia zostával skrytý. Výsledok bol, že sa jednotlivé inkarnácie necítili mocné a vo svojich životoch vnímali neúplnosť.
Ellori teda pre budúcu inkarnáciu o mnohopočetnosti neuvažovala. Verila, že v Meste Radcov nájde dostatok odpovedí na to, aby sa rozhodla, ako má jej ďalší život vyzerať.
Ako tak svišťala koridorom piatej dimenzie a blížila sa k Mestu Radcov, začala si pozvoľna spomínať na svoje predchádzajúce inkarnácie.
Mesto Radcov malo túto moc. Do všetkých strán vysielalo energiu Vedomie. V Meste Radcov ste našli mnoho vstupov do Akášických záznamov, záznamov o všetkých voľbách Duší. Vstupy sa líšili iba v tom, aké ste chceli poznať odpovede. Duše zo všetkých kútov prúdili do Mesta Radcov, aby sa tu radili o svojich ďalších inkarnáciách, pozerali sa na svoje voľby s odstupom a lepšie chápali svoju pravdivosť. Mesto Radcov zosilňovalo zážitky pochopenia natoľko, že mnohé Duše žiarili láskou, súcitom a vďačnosťou až na neuverenie. Tieto frekvencie potom prúdili do všetkých kútov – a každá Duša, ktorá smerovala k Mestu Radcov, ich vnímala už dlho dopredu. Čím bližšie boli Mestu Radcov, tým viac si spomínala, prečo tam vlastne mieria. Akoby ju ľahký hrejivý vánok pripomenul čosi dávneho a známeho. Žiarivé kopule Mesta Radcov sa blištili v diaľke a vysielali energiu vedomia. Mesto Radcov nemalo poschodia, skôr vrstvy. Jednalo sa o nespočetné množstvo priehľadných gulí, pospájaných dohromady a žiariacich do všetkých strán. Vnútri gulí boli ďalšie gule, vrstvy vedomia. Cez mesto viedli koridory piatej a šiestej dimenzie, av nich sa rýchlosťou blesku pohybovali Duše rôznych odtieňov. Ellori si pamätala, že pokiaľ chcela porozumieť hlbším vrstvám seba, necestovala cez koridory, ale do vnútorných vrstiev kopulou mesta.
„Priala by som si toto vidieť ako bytosť Peeple,“ napadlo ju. Náhle sa jej začali vynárať spomienky na inkarnácie na Gaie. Ozvena energia ťažkosti a chaosu ťukla na jej vedomie. Ako scéna z príbehu, ktorý sa stal niekomu inému, ale aj tak sa jej dotkol.
Ellori si spomenula, že keď bola v Meste Radcov naposledy, bola odhodlaná nechať Gaiu svojmu osudu. Sama na Gaie strávila mnoho životov, a vedela, že bytosti Peeple pred sebou majú dlhú cestu Hra o moc bola na Gaie vo svojom živle. Podliehali jej tam nielen Peeple, ale aj národy z iných galaxií, ktoré sa na Gaiu prišli len pozrieť.
Zatiaľ čo na planéte Suiri pokojne žili pôvodní obyvatelia Estró, a národy z iných galaxií mohli slobodne cestovať na Suiri tam aj späť, na Gaie toto možné nebolo. V celom vesmíre naprieč galaxiami i dimenziami panoval zákon- Gaiu sa nesmie v najbližšej časovej línii cestovať, ani sa akokoľvek viditeľne prejavovať. Zákon bol utkaný z materiálu šiestej dimenzie, teda bol na úrovni zákonov všetkého stvorenia. Všetky bytosti ho rešpektovali a nemali inú možnosť. Jediná možnosť, ako sa dostať na Gaiu, bola inkarnácia cez Most zabudnutia.
Ellori dorazila k bránam mesta. Pri bránach neboli žiadni strážcovia, zato tam boli bytosti zvané Štylisti. Štylisti pomáhali Dušiam obliecť sa do energie, ktorá im umožní sa v meste slobodne pohybovať, orientovať sa a vyberať si Radcu na základe vnútornej rezonancie. Energia Štylistov slúžila ako zosilňovač vedomia a ako kompas – Duše si náhle lepšie uvedomovali, prečo robia voľby, aké robia, a zároveň sa necítili nijako ovplyvnené. Bez energetického kabátika od Štylistov by Duša mohla v meste Radcov ľahko zablúdiť – najmä vďaka neustálemu úžasu a uchváteniu zo všetkých spomienok a vedomostí, ktoré sa tu premietali.
„Vitajte, Ellori,“ povedal veselo Štylista Umeii. Mal na sebe žiarivo zlatý habit a z hlavy mu viedla anténka. Niežeby Duša v úlohe Štylistov potrebovali oblečenie. Avšak Štylisti si vyberali svoju rolu aj preto, že mohli meniť svoje energetické kabátiky podľa aktuálneho impulzu – a navyše ich hneď dávať na obdiv všetkým, ktorí boli okolo.
Umeii mal veľké žiarivé oči, orámované drobnými zelenými a modrými kamienkami. Pochádzal z Plejád, a rolu Štylistu si vybral až po tisícoch inkarnácií na rôznych miestach. Potrebujem si oddýchnuť a nechať sa obdivovať iba pre svoju krásu. Byť uznávaný pre svoje činy je prežitok, povedal Ellori pri poslednej návšteve.
„Umeii, ty si elegantný ako vždy!“ Ellori s úsmevom pokynula k svetelnej anténke.
„Je to najnovšia móda,“ povedal Umeii. „Mám habiť aj anténku zladené do zlatobielej. Cítim sa v tom ako kráľ,“ smial sa od ucha k uchu. Ellori si okamžite vybavila, kto je to kráľ. Sama bola „kráľom“ v troch inkarnáciách, a keď si spomenula, čo sa vtedy nosilo, musela uznať, že Umeii to skoro trafil. Skoro. „Som v Meste Radcov, aby som zostavila svoju ďalšiu inkarnáciu,“ povedala Ellori. Umeii sa tváril radostne a hrdo. Túto vetu počul síce miliónkrát za jeden prítomný okamih, a od Ellori ich počul už mnoho stoviek, ale stále cítil hrdosť a lásku. Duše, ktoré dorazia do mesta Radcov na zostavenie inkarnácie, sú nesmierne odvážne. Musí prejsť všetkými kopulami spomienok a volieb, pozerať sa na svoj vývoj v úplnej čistote a nezaujatosti. Vidí svoje minulé skúsenosti, vrátane smrťou, vrážd, zneužitia… Síce ich necíti, ale musí sa na ne pozerať úplne otvorene a bez obalu. Ak si nepripustia spomienky v plnej pravdivosti, Radca im potom môže dať nepresnú radu. Duša si síce stále vyberie inkarnáciu podľa uváženia, ale s vedomím, že svoj potenciál rozvíja iba čiastočne. Umeii cítil skutočnú radosť a hrdosť, vždy, keď vítal Duša na ceste do Mesta Radcov. Ellori bola jeho dobrá známa. Zostavoval pre ňu kabátiky pre každú návštevu. Tentokrát vedel, že pôjde o niečo zvláštne.
„Mám pocit, že pôjde o niečo zvláštne,“ potvrdila jeho dojem Ellori. „Cítim, že v ďalšej inkarnácii nás pôjde mnoho tisíc, možno miliónov, premeniť celú planétu.“
„Zmena paradigmy vyžaduje veľkú odvahu,“ kývol Umeii. „Vyberaj podľa svojej najúprimnejšej rezonancie. Myslím ale, že väčšina kráľov už vymrela, čo je veľká škoda.“ Ellori sa zarazila. Väčšina kráľov kde? Jediné miesto vo vesmíre, ktoré poznalo slovo „kráľ“, bola Gaia. Je teda možné, že ju rezonancia pošle na Gaiu? Ale to je nezmysel. Ellori tých niekoľko sto životov bohato stačilo, ďakuje veľakrát. „Ja nejdem na Gaiu.“ povedala Umeiimu. Umeii sa stále usmieval a podával Ellori navigačný kabát. „Tento ti pristane. Nevyzerá síce kráľovsky, ale je pre teba ako stvorený.“ Ellori sa váhavo obliekla do kabátu a okamžite začala vnímať zosilnené prúdy informácií. Kabát vyzeral jednoducho, elegantne, a jeho súčasťou bol lúk a šípy. „Budem Elfka?“ pomyslela si Ellori. Avšak dobre vedela, že doba Elfov na Gaie už dávno skončila. „Luk a šípy sú len ozdoba,“ zasmial sa Umeii. „Ale áno, podľa prúdov informácií sa schyľuje k prevratu paradigmy na Gaie. Ponuku na inkarnáciu dostávajú len veľmi skúsené a vzdelané Duše.“ „Božstvo, ja nechcem na Gaiu!“ protestovala Ellori. Z Mesta k nej doliehali odrazy spomienok mnohých Duší, ktoré si na Gaie zažili svoje.
„Inak by si tu predsa nebola,“ povedal Umeii a aktivoval kvantové pole kabátika. Ellori zaliala rezonanciu spomienok na predchádzajúce inkarnácie. Zároveň vnímala, ako ju začína vťahovať magnetizmus prvej kopule mesta. Čakala ju intenzívna cesta po vnútornej krajine.
Okolo Ellori začala svišťať svetlá, zvuky, zážitky, trilióny a trilióny volieb.
Kabátik ju podľa vnútornej rezonancie vťahoval k tej kopule, ktorá pre ňu bude na začiatok najvhodnejšia. Ellori vzhliadla ku kopule a videla veľký nápis „VZŤAHY“.
„Božstvo, to snáď nie,“ povedala, kým ju kopula vcucla do seba.
V tej chvíli už vedela úplne presne, prečo sa vracia na Gaiu.
Autor: Veronika Wildová
Web: veronikaheavenwithin.com
Kúpou predplatného získavate prístup k workshopom, výzvam, digitálnym časopisom a k rôznym zaujímavým informáciám.
Navštívte náš E-SHOP s množstvom zaujímavých a zdraviu prospešných produktov.
Kúpou na našej platforme nám pomáhate vytvárať ďaľšie aktivity, nový obsah a zároveň nám pomáhate tvoriť nové zmysluplné pracovné miesta 🙂
Ďakujeme, že nás podporujete 🙂