V kopule VZŤAHY ju uvítala vysoká postava s dlhými šedivými vlasmi a fúzmi a v jemne šedom habite.
„Profesor Bu,“ pozdravila Ellori. Profesor sa usmial „Čo že vyzeráš tak skleslo, Ellori?“ spýtal sa a ticho odplával do časti kupoly, ktorá vyzerala ako starý kuchynský kút na Gaie. Ellori sa zatvárila, ako keby prežívala bolesť zubov. Už to bolo dlho, čo si naposledy skúsila mať vôbec nejaké zuby, ale pamätala si to, akoby to bolo… no… pred niekoľkými prítomnými okamihmi. „Tebe sa nepáči môj kuchynský kútik? Zostrojil som ho len pre teba.“ Profesor Bu dal ohrievať vodu na čaj. Ellori si všimla, že namiesto kovovej kanvice určenej na ohnisko použil zvláštnu kanvu poháňanú starovekou elektrickou energiou. „To medzitým na Gaie zase začali používať elektrinu?“ „Nielen to,“ zasmial sa Bu. „Vynašli rýchlovarné kanvice! A očarujúce! Práve táto je z porcelánu, posiata modrými kvietkami. Pochádza z Japonska.“ Keby Ellori mala dlane, práve by do nich zložila hlavu. Profesor Bu bol láskavosť sama. V skutočnosti išlo o veľmi starú a skúsenú Mnohopočetnú Dušu, ktorá sa už trvalo zdržiavala v šiestej dimenzii a starala sa o Duše, ktoré sa chystali inkarnovať a potrebovali naplánovať rozvoj vzťahov. Duša Bu na seba často brala podobu Profesora. V mnohých Dušiach, ktoré na Gaie zažili nejakú bolesť, táto podoba vyvolávala úsmev a dôveru. Skoro ako by mohli zabudnúť. Skoro akoby sa dalo predstierať, že vzťahy na Gaie sú zábavný vedecký pokus.
Ellori vedela, čo je Japonsko. Vedela, že profesor Bu zvolil to najjemnejšie, čo jej zo spomienok na Japonsko zostalo – čajový obrad. Áno, čajový obrad býval jedným z vrcholných zážitkov. Keby však väčšinu času na čajovom obrade nestrávila v ženskom tele, ktorého srdce bolo zlomené na niekoľko kusov.
Ellori vnímala spomienky na minulé inkarnácie, zosilnené svojim navigačným kabátikom. „Ale ja som ho naozaj milovala,“ povedala ticho. Ako keby ucítila ozvenu zlomeného srdca. „Avšak že,“ prikývol Bu. „Milovala si ho po mnoho životov. Ale milovala si aj mnohé iné. A tiež si bola mužom, a milovala si ho ako osudovú ženu. No a párkrát ste boli rodičom jeden druhého! Spomínaš?“
Oprela sa do kresla (Profesor Bu prichystal miestnosť podobnú tým na Gaie) a začala spomínať.
Uvedomila si, že celú jednu stenu kupoly tvorí veľký holografický uzol. Uzol z kvánt. Ellori videla, že v uzle je nekonečne veľa záhybov a kvantových informácií – boli to jej Záznamy z Akáša. Uzol sa začal pozvoľna rozmotávať a pred Ellori sa odvíjal príbeh jej volieb – tých, ktoré ju v inkarnáciách spôsobili šťastie, smútok, zrodenie i smrť.
Keď sa Ellori inkarnoavala na Gaiu prvýkrát, bola ešte mladá Duša. Mladá, mocná, očarujúca. Videla teraz svoju prvú inkarnáciu na Gaie. Vybrala si ženské telo, pretože malo prirodzene bližšie energiu Duše. V dobách, kedy sa narodila, bol na Gaie raj. Milujúce a láskyplné spoločenstvo mnohých galaktických národov, ktoré žili na Gaie, aby zakúsili tamojšiu atmosféru. Vstupovali ešte vo svojich galaktických telách na povrch Gaii a užasnuto vdychovali tunajší voňajúci vzduch. Energia tu bola hutná, intenzívna a nádherná. Galaktické národy tu potom mali možnosť vyskúšať si inkarnáciu do novo vznikajúcich upravených tiel. Ellori sa tu čoskoro rozhliadla. Mala za sebou mnoho dlhých životov v iných galaktických národoch a na iných planétach a Gaia bola skvelá výzva. Profesor Bu ju vtedy pripravoval na to, že vzťahy sa na Gaie tvoria z iných nitiek, než bola zvyknutá. Hustá energia si vyžadovala silnejšie svaly, vrátane silného srdca. Ellori si počas prvej inkarnácie naplánovala hlavne adaptáciu na miestnu atmosféru. Dostala nádherné telo, do ktorého bola primiešaná zmes miestneho DNA. Zachovávala si ešte svoje plné vedomie, ale občas si dovolila hrať sa „na slepú babu“. Túto hru vymysleli galaktické deti. Hrali sa na to, že úplne zabudli na svoje božské ja, a že už nevidia cestu späť. Bola to obrovská zábava. Ako šiel čas, Ellori vo svojom prvom pozemskom tele pozvoľna vyrastala a dospievala. Telá so zmeneným DNA vydržali na Gaie niekoľko sto pozemských rokov. Čo bolo síce oveľa menej, než koľko ste zažili v galaktických národoch, ale oproti iným živočíšnym druhom na Gaie to bola večnosť. Ellori dávala veľký pozor, aby zostávala vedomá. Ako jej čas na Gaie ubiehal, začala si všímať, že sa energia na Gaie mení. Menili sa postupne aj národy, ktoré na Gaiu cestovali. Začalo sa s nimi diať niečo zvláštne. Ellori si všímala malé tmavé škvrny v ich energetickom poli. Jedna z jej priateliek, Duša Kiaa, sa jedného dňa vrátila s malými tmavými škvrnami okolo pupku.
„Čo to je?“ pýtala sa Ellori.
„Toto? Ach, to nič,“ smiala sa Kiaa.
„Ako, že nič?“
„To sú len také drobné veci na hranie, Porty.“
„Kto ti ich dal?“
„No, tamto, vedci, vedú nejaké výskumy. Chcú zistiť, či by to tu nemohla byť väčšia zábava.“
„Veď to tu je zábava!“ Ellori bola zmätená. Čo by mohlo byť na tejto planéte zábavnejšie, než číra existencia? Kiaa bola tajomná. Jej energia sa ale z roka na rok menila. Stala sa intenzívnejšia. Tmavšie. Hlbšie. Kiaa sa prestávala zúčastňovať stretnutí s návštevami z iných galaxií. Jej premena trvala niekoľko desiatok rokov. Ellori si potom často hovorila, ako to vtedy mohla prehliadnuť? Ako to mohli dopustiť všetky skúsenejšie Mnohopočetné Duše, ktoré na Gaie tiež žili? Boli predsa v plnom vedomí a mali za sebou tisíce životov v iných galaxiách. Ako to, že to nikto nevidel? Ellori sledovala túto spomienku so zatajeným dychom. Priala by si, aby tento život mohla prežiť znova vybrať si inak. Ale dobre vedela, že toto prianie nie je v širšom uhle pohľadu vôbec užitočné. Kiaa nakoniec podľahla energiu malých škvrniek. Začala veriť, že nie je božského pôvodu. Pridala sa k národu, ktorý systematicky používal Hru o moc, aby si podmanil bytosti na planéte Gaia. Vysoko vyspelý, technologicky zdatný národ, ktorý najprv experimentoval s premenami galaktických tiel, kým si nevypestoval skupinu tiel úplne miestnych, dnes známych ako Peeple. Skupinu, ktorej vládol, ktorú zotročoval a ktoré nastavil myseľ tak, aby od začiatku verila, že nie je božského pôvodu. Kiaa bola v tomto národe čosi ako kňažka. Jej temné škrvnky jej umožnili veriť, že byť kráľovnou je veľmi dôležité. Začala veriť na hiearchiu a na to, že po nej potrebuje stúpať. Začala mať pocit, že sa jej oplatí zastávať vysoké postavenie, mať mnoho majetku na Gaie, byť uctievaná a mať vplyv. Pocit dôležitosti bol jedným z vrcholných ťahov Hry o moc. Pokiaľ dokázala v niektorej bytosti vyvolať pocit, že je niečo strašne dôležité, mohla túto bytosť používať niekoľko sto inkarnácií. A tiež že sa tak dialo. Ellori už opustil strach sa na tie spomienky pozerať. Vedela, čo príde, a že z toho nie je úniku. Vedela, čo predchádzalo jej voľbe zaobstarať si vlastné škvrny. A potom si tiež so zachvením spomenula, že zažila život, kedy tieto škvrny pomáhala vytvárať.
Autor: Veronika Wildová
Web: veronikaheavenwithin.com
Kúpou predplatného získavate prístup k workshopom, výzvam, digitálnym časopisom a k rôznym zaujímavým informáciám.
Navštívte náš E-SHOP s množstvom zaujímavých a zdraviu prospešných produktov.
Kúpou na našej platforme nám pomáhate vytvárať ďaľšie aktivity, nový obsah a zároveň nám pomáhate tvoriť nové zmysluplné pracovné miesta 🙂
Ďakujeme, že nás podporujete 🙂