O dve noci neskôr nastal čas odletu.
Ellori behom chvíle povedala rodičom aj správcom Portálu, že ide na nejakú chvíľu do Orionu. Sama nevedela, čo ju čaká, ale verila, že na arkturiánskej lodi, ktorej velí Muaru, bude v bezpečí.
Jej rodičia v tom čase žili svoje životy podľa zvykov arkturiánskych elitných skupín. Akonáhle deti dostali prípravu, ktorú potrebovali, a odleteli z hniezda, rodičia si vyberali, čo bude pre ich rozvoj najväčším prínosom. Obvykle nezostávali spolu, pokiaľ necítili volanie na vychovanie ďalších detí. Matka aj otec jej dali svoje požehnanie a so slovami „A-Kuaa-E-II-S’ioo“ ju energeticky prepustili z role dcéry a seba z role jej rodičov.
Ellori cítila, že môže slobodne opustiť planétu a prijať všetku energiu, ktorú svojimi voľbami vytvorí.
Prvýkrát prichádzala na bránu odletov ako cestujúci. Celá skupina sa zhromaždila na ploche, tvorenej dômyselne pospájanými kryštálmi. Než Ellori pristúpila k skupine, dostala požehnanie od všetkých kamarátok z Portálu. Jedna po druhej ju láskyplne vzali za ruky a vyslali k nej niekoľko svetelných symbolov. Tieto svetelné symboly očistili Ellori od akýchkoľvek ťažkých či zaväzujúcich energií spätých s doterajším životom.
Ellori vstúpila doprostred kruhu z kryštálov spoločne s celou skupinou odlietajúcich. Čakala, že ju energia Portálu vrhne do priestoru medzi planétami, ale mýlila sa.
Chvíľku sa nedialo nič. A potom začala cítiť jemné brnenie po celom tele. Spomenula si, že predtým s otcom lietala na diplomatické misie, ale to bolo z iného Portálu, ktorý fungoval čisto technologicky. Tento Portál využíval spojené pole minerálov, vody, tela a energie Splynutia, ktoré vyvolalo vedomie Božstva vo všetkom, čo existuje.
Ellori sa rozhliadla a videla ako sa okolo kruhu odletov zhromaždili všetci jej kolegovia a kolegyne, aby jej na cestu prispeli svojou energiou Splynutia. Všetci sa chytili za ruky a začali spievať zvláštnym jazykom. Ellori rozpoznala Svetelný jazyk, kódovanú vibráciu lásky, ktorá sa hlboko dotýkala jej bytosti, akoby jej pripomínala domov, domov mimo Gaiu.
Jej kamarátky začali vytvárať energiu Splynutia. Kombinácia svetelných kódov, Splynutia a lásky, ktorú cítila od každej prítomnej bytosti, Ellori hlboko dojala. Cítila, akoby sa jej srdce rozširovalo, rástlo a pohlcovalo všetko, čo doteraz zažila, celý jej príbeh.
Cítila, že sa navracia, že mieri domov, že sa navracia plne do svojej Bytosti mimo tohto tela, do energie, ktorá je všetko, čo Je. Do nekonečnej lásky, súcitu a prijatia.
„Tak toto sme v skutočnosti,“ zašepkala, a vďačnosť za to, čo mohla na Gaie vytvoriť a zažiť, prestúpila všetky jej bunky.
V tej chvíli sa čas zastavil a priestor zmizol.
Ellori pripadalo, že letí nekonečne dlho, a zároveň v ten istý okamih. Cítila pri sebe energiu mnohých láskyplných bytostí. Spomenula si, že ich pozná. Cítila prítomnosť kamaráta Umeia, ktorý obvykle pracoval ako stylista pre duše, ktoré si vyberali inkarnácie. Cítila vzdialenú prítomnosť profesora Bu. Cítila energiu matky aj otca, ale úplne inú, než ako ju spoznala na Gaie. Všetky energie zrazu smerom k nej žiarili obrovskou láskou a podporou, a Ellori s údivom zistila, že na Gaie nebolo potrebné vytvárať žiadne zabudnutie, pretože tak či tak úplne zabudla, koľko lásky je schopná vnímať.
A v tom nádhernom priestore plnom lásky si uvedomila jednu čudnú škvrnku v oblasti srdca.
„Čo mi chceš povedať, srdce?“ spýtala sa.
Muaru nie je ten pravý, hovorilo jej srdce.
„To nie je možné,“ pomyslela si Ellori. „Veď spolu zažívame neuveriteľné Splynutie. Všetky z mojej zmysly v jeho prítomnosti tancujú.”
Áno. Ale nie je ten pravý.
„Tomu neverím“.
Potom sa let priestorom začal spomaľovať.
„Nie je ten pravý? To je nezmysel. Čo to vôbec znamená, ten pravý?”
Ellori zacítila pevnú pôdu pod nohami. Vnímala, že má stále svoje arkturiánske telo, ale oveľa ľahšie a presvetlenejšie, než ako ho cítila na Gaie.
Zrazu jej celý jej doterajší život nepripadal dôležitý.
„Vitajte na Plejádach!“ ozvalo sa hlasné volanie. Ellori sa rozhliadla a zistila, že je na Plejáďanskom portáli, ktorý fungoval rovnako, ako na Gaie – pomocou energie Splynutia.
Okolo seba videla stovky Plejáďanov a ďalších bytostí v jemných svetelných telách.
Aktívne vytvárali Splynutie, aby mohli privítať ďalších a ďalších prichádzajúcich na Plejádach.
Ellori vnímala nadšenie a radosť, ktorá sa vznášala éterom. Pripomenulo jej to detstvo na Gaie, keď ešte neexistovali Porty a každá bytosť prežívala svoje dni pokojne a radostne.
Ellori si nebola istá, či tento výboj radosti a nadšenia chápe. Ak je na Gaie všetko také sofistikované a vážne, ako môžu inde v Galaxii žiť tak nespútane a radostne?
„Ach, domovina!“ zvolal Plejáďan, ktorý sa spolu s Muarom zúčastnil výpravy. „Už som zabudol, aké je to tu ľahké!“
„Tak poďme,“ povedal Muaru, ktorý sa tváril úplne rovnako vážne ako na Gaie.
„Vyzeráš doslova predchnutý miestnou atmosférou, Muaru,“ podpichla ho Ellori.
„Máme toho veľa na práci.“
Celá skupina nasledovala Muaru a Ellori si uvedomila, že ich pravdepodobne čaká pobyt vo Stabilizačnej sieni.
„Tu nemáme stabilizačnú sieň,“ ozvalo sa po jej pravej ruke.
„Kiaa!“ Ellori rozpoznala svoju kamarátku. „Myslela som si, že si zomrela! Alebo že ťa uniesli?”
„To tak vyzeralo, na Gaie. Ale nie, odletela som sem. Kým to bolo ešte možné.”
„Ako to myslíš?“
„Na Gaie sa schyľuje na Zabudnutie…“ začala Kiaa.
„Ale nehovor, aj ty, mamka?“ zasmiala sa Ellori. Zvesti o zabudnutí spomínali najmä staršie gererácie.
“Ellori, je dobre, že si tu. Energia na Gaie sa zatemňuje. Jej pole priťahuje národy, ktoré zďaleka nemajú láskyplné úmysly. Gaia sama sa podľa hviezd rozhodla zabudnúť. Snažila som sa to rozlúštiť, kým som tam bola. Ale nejde tomu zabrániť.”
„Čo to znamená? Pre Peeple? Pre Gaiu?”
„Pre Gaiu to znamená, že ju čaká zabudnutie na Božstvo. Úplná strata vedomia. Pre nás tu sa to zdá ako dobrodružstvo. Ale pre bytosti, ktoré tam zostanú, to pravdepodobne bude znamenať veľa bolesti a utrpenia. Podobný mechanizmus sa deje v inej časovej linke na Orione. No, a pre Peeple…”
Kiaa sa zarazila.
„Čo? Čo sa stane s Peeple?”
„Pravdepodobne uverí, že sú len a iba svoje fyzické telo.“
„Takže budú od rána do večera zažívať opojné pocity?“
Ellori si s miernym začervenaním spomenula na všetky opojné pocity, ktoré vedelo fyzické telo na Gaie vyvolať.
„Áno, ale nebudú vedieť, že nimi v skutočnosti nie sú.“
„To predsa nemôže byť také zlé.“
“Ellori… Oni uveria tomu všetkému, čo teraz Porty vytvára pre zábavu. Budú to mať v tele ako základné nastavenia. Je to odtlačené v mineráloch a nepustí ťa to mimo Gaiu. Uverí v to, že jediná skutočnosť sú ich myšlienky a pocity, predchnuté energiou Hry o moc. Pravdepodobne nezvládnu ucítiť Božstvo medzi všetkými tými pocitmi. Budú si myslieť, že Božstvo je mimo nich, alebo neexistuje. Budú veriť, že existuje nedostatok, nielen zdrojov, ale ich samotných – že skrátka musia neustále niečo robiť, aby sa dostali k dostatku. Takže budú bojovať, vytvárať mocenské hry a pravdepodobne sa navzájom zabíjať.”
„Ale prečo…“ Ellori sa zamyslela. „Veď… všade na Gaie je pripomienka Vedomia. Portály v Atlantis. Omladzujúce chrámy v Lemurii. Keď sa započúvaš, vnímaš, že na teba všetko hovorí… to predsa nie je možné.”
„Nie všetky národy sú na Gaie so zámerom lásky,“ povedala po chvíľke Kiaa.
„Niektorí zabudli už pred tým, ako prileteli. Robia pokusy s Egom, vnútorným mechanizmom Hry o moc, a implantujú ho priamo do tela. Obchodujú s časťami Svetelných tiel, s esenciou ženskej polarity. Robia to neverejne, v častiach Atlantis.”
„To nie je možné. Veď sme obe žili v Atlantis!”
„Boli sme dcéry diplomatov, Ellori. Je toho veľa, čo sa k nám nedostalo.”
Ellori si premietla celý svoj život na Gaie, a tentoraz bola rada, že v ľahkej a radostnej atmosfére Plejád nevníma ťarchu telesných emócií.
Pokiaľ to bolo tak, ako Kiaa hovorila, bola vlastne len jedna možnosť, ako Zabudnutie prebehne.
„Oni to všetko zničia.“
Kiaa prikývla. „Dosť pravdepodobne dôjde k zániku Atlantis aj Lemurie. Všetky ďalšie civilizácie galaktických národov budú buď zničené, alebo schované do inej dimenzie. Asi už to potom bude len na Gaie, Peeple, a legendách.”
„To si vôbec nedokážem predstaviť. To predsa… To predsa nemôžu myslieť vážne?”
„Jediná ďalšia možnosť bola zničiť úplne všetko. Vymazať celý pokus. Reštart. Pred časom prebehlo stretnutie Rady Svetla, a Rada sa dohodla, že Peeple nechá žiť. Všetci z Plejád sa za nich prihovárali. A tiež národy Lýry. Ale napríklad národ Arktúru sa prihováral za vymazanie.”
„Prečo by to robili?“
„Myslím, že sa náš vlastný národ zúčastnil pokusov s esenciami Svetelných tiel. A tiež dochádzalo k ťažbe minerálov a ich exportu na iné planéty.”
„To mi nepríde pravdepodobné,“ povedala Ellori. Nedokázala si predstaviť, že jej vlastný národ by konal mimo zámerov lásky. Ibaže…
„Kto vlastne na Gaie prišiel s nápadom Hry o moc?“
„To už sa nevie. Ale odsúhlasili to všetky národy. Väčšina z nich najskôr Hru nepoznala. Ale Arkturiáni áno. Existuje v iných časových linkách, a hlavne existuje na Orione.”
„Ako je to možné? Predsa sme boli pri jej vzniku. Toľko tímov sa snažilo ju naprogramovať a veľakrát sme zlyhali. Kto by nás viedol, pokiaľ Hra už existovala?”
„Ja by som povedala, že sú skutočnosti vo vesmíre, ktoré nám zatiaľ nie sú zrejmé.“ povedala Kiaa. „Existuje mnoho zákrutov, časových línií a rôznych realít, a niektoré bytosti sú schopné medzi nimi prepínať bez toho, aby museli meniť formu života.“
„Veď áno, vytvára Splynutie.“
„Sú aj iné spôsoby, ako Splynutie,“ šepkala Kiaa.
„Môžem vás prerušiť, dámy?“ Muaru sa tváril stále vážnejšie. „Ellori, odpočiň si v komnatách Prítomného okamihu. Onedlho vyrážame do Orionu.”
Ellori zdvihla oči v stĺp. Nebola zvyknutá, aby jej niekto velil.
Autor: Veronika Wildová
Web: veronikaheavenwithin.com
Kúpou predplatného získavate prístup k workshopom, výzvam, digitálnym časopisom a k rôznym zaujímavým informáciám.
Navštívte náš E-SHOP s množstvom zaujímavých a zdraviu prospešných produktov.
Kúpou na našej platforme nám pomáhate vytvárať ďaľšie aktivity, nový obsah a zároveň nám pomáhate tvoriť nové zmysluplné pracovné miesta 🙂
Ďakujeme, že nás podporujete 🙂