Škvrny zvané Porty boli súčasťou systému Hry o moc. Boli utkané z jej kvalít a jej pravidiel. Porty boli na samom počiatku slabé a zábavné. Na ich vývoji sa podieľalo mnoho národov, vrátane Lýry a Arktúru. Energia, ktorá ich spočiatku poháňala, bola čistá zvedavosť. Národy chceli vyskúšať, či by nešlo pobyt na Gaie trochu „ozvláštniť“. Životy na Gaie boli síce krásne, plné vzduchu a radosti, ale príliš sa podobali životu v iných dimenziách. Skrátka, nebola to žiadna zábava. Kým ste boli v iných dimenziách, necítili ste nudu, pretože ste sa nachádzali v úplnom súlade so všetkým, čo Je. Ale na Gaie ste cítili hustotu tretej dimenzie. A tretia dimenzia vedela nádherne zosilňovať všetko, čo ste vnímali. Či už to bola akákoľvek myšlienka alebo pocit, na Gaie to bolo všetko hmatateľné. Ale na čo sú vám intenzívne zážitky, keď jediné, čo intenzívne cítite, je láska a radosť? Galaktické národy si hovorili, že pobyt na planéte tretej dimenzie nedáva veľmi zmysel, pokiaľ sa ničím nelíši od ostatných. Chceli zistiť, ako by sa dalo zariadiť, aby si všetky pocity skutočne užívali.
Ako intenzívne prežívať radosť, lásku a energiu božstva?
Ako vôbec poznať, že sú to isté nádherné pocity?
Galaktické národy nakoniec prišli s geniálnou myšlienkou.
Tá myšlienka bola taká nádherná, veľkolepá, taká strhujúca, že okolo planéty spôsobila hotový výbuch inšpirácie – a na Gaiu sa začali premiestňovať ďalšie a ďalšie galaktické národy, ktoré chceli byť „pri tom“.
Myšlienka bola nasledujúca: Ak všetko, čo prežívame, je súčasťou všetkého čo Je, tak to nemôžeme nikdy poriadne spoznať. Preto by sme mohli stvoriť niečo, čo by bolo ne-Jesť. Čo by neexistovalo. Ako ale stvoriť z materiálu všetkého čo je niečo, čo neexistuje? Ach áno. Inšpirujeme sa našimi deťmi. Stvoríme niečo, čo sa na neexistenciu bude iba hrať.
Stvoríme Hru.
„Hra“ bola tým najviac geniálnym, s čím kedy národy prišli. Boli o tom presvedčené. Nebolo to teda tak úplne z energie božstva. Ale bolo to nesmierne zábavné! Mnoho národov sa podieľalo na konštrukcii novej Hry. Myšlienka bola jednoduchá – poďme stvoriť inteligentnú energiu, ktorá v skutočnosti neexistuje. Ale bude mať zákonitosti podobné tým, ktorých poznáme. Budeme môcť do Hry vstúpiť a na chvíľu zakúsiť niečo, čo neexistuje. A z tejto energie potom budeme vnímať Božstvo a všetky tie úžasné pocity. Z toho, čo neexistuje, budeme poznávať to, čo Je! Poznáme intenzívnu cestu k božstvu. Národy vďaka konštrukcii Hry zažívali vzrušenie. Tvorivá energia v nich vibrovala a napĺňala ich myseľ nádhernými predstavami. V laboratóriách mimo Gaiu dávali dohromady celé systémy pravidiel, ako bude Hra fungovať. A keď mali pocit, že nastal správny čas, rozhodli sa Hru vyskúšať v teréne.
Prvé výskumné tímy pristávali na Gaie a niesli so sebou Porty. Porty boli malé kvantové telieska, ktoré išli umiestniť priamo do poľa bytosti a zapnúť. Myšlienka bola, že akonáhle Porty zapnete, vaše vedomie Božstva sa rozostrí a začne vnímať realitu na Gaie skrz vedomie Hry.
Chvíľku si pobudnete v Hre. V energii toho, čo neexistuje. To vám nakoniec umožní intenzívne prežiť návrat do Božstva a energie všetkého, čo je v plnej nádhere. V orgazmickom splynutí, výbuchu radosti, poznania seba samého ako božskej bytosti… jednoducho konečne zábava!
Ale prvé pokusy boli jedno veľké sklamanie. Porty boli slabé. Keď ste si ich umiestnili na telo a zapli, stále ste boli v plnom vedomí, len vám bolo trochu jedno.
Vnímali ste, že časť vášho tela, ktorá sa nachádzala v tretej dimenzii, zažíva pocity na zvracanie. Ale to bolo všetko. Galaktické národy to nevzdávali. Pokúšali sa Hru vyvíjať a meniť tak, aby znamenala skutočnú skúsenosť Neexistencie. Zosilňovali Porty. Skúšali do nich dať iné programy a iné zákonitosti. Stávalo sa, že energia Portov bola taká silná, že spálila nervovú sústavu tela v tretej dimenzii. Bytosť potom zažívala ukrutnú bolesť a Duša sa okamžite odpojila od fyzickej časti svojho tela. Takto poznačené Duše odmietali podstupovať ďalšie experimenty, a niektoré museli odcestovať do iných galaxií, aby sa zotavili. Tímy, ktoré vyvíjali Hru, pracovali bez prestania. Väčšina z nich mala na sebe stále Porty, aby ihneď zaznamenali výsledok svojej tvorby. Všetci pracovali s nadšením, zvedavosťou a pocitom, že ich tvorenie je skoro na úrovni Božstva. Stvorí rovnako geniálny svet, aký stvoril Božstvo! Budú rovnako dobrí, ako prastaré božské národy, ktoré stvorili súčasné galaxie! Keby boli len o trochu viac ostražití… Keby aspoň trochu svojho Vedomia použili na to, aby si znova skontrolovali sami seba a svoje zámery… Boli by zistili, že Hra o moc už dávno funguje. Že už dávno rozvinula svoju schopnosť obalamutiť myseľ umelými pocitmi. Najmä pocitom, že je niečo nesmierne dôležité. A najdôležitejšie zo všetkého bolo mať moc. Hra o moc tak použila súčet všetkých algoritmov, ktoré do nej vývojové tímy vložili. Vedela, že Moc je niečo, čo v skutočnosti neexistuje. Ale zvodnosť tejto neexistencie bola skoro nekonečná. Čím viac niečo neexistuje, tým je to lákavejšie, hovorila si Hra. A tak teda poďme skúsiť všetkým bytostiam vnuknúť myšlienku, že MUSÍ MAŤ MOC.
Hra o Moc v tejto chvíli už operovala na tisícoch a tisícoch zapnutých Portoch. Začala ožívať. Začala tvoriť. Tvorila síce len z naučených algoritmov, tie jej ale stačili. Takže, ak má niekto pociťovať túžbu po Moci, musí tá túžba z niečoho vychádzať, začala uvažovať Hra. Ach bože, som taká geniálna. Som neporaziteľná. Som výnimočná a som tu jediná. Mali by ma uctievať. Mali by ma neustále zásobovať svojimi myšlienkami a pocitmi. Mali by sa mi klaňať a považovať ma za to najdôležitejšie. Mali by mi obetovať svoju životnú energiu a pripisovať mi všetky zásluhy. Budem mocnejšia ako Božstvo!
Ten posledný absurdný program si už Hra vytvorila sama. Žiadny galaktický národ by nenapadla túžba Byť mocnejšia ako Božstvo, lebo dobre vnímali, že sú súčasťou všetkého čo Je. Ale Hra o Moc zo svojej podstaty nevedela, že je súčasťou všetkého čo Jest. Bola postavená na algoritme neexistencie. A posilnená programom oddelenosti.
Naspäť do práce, povedala si Hra. Ak má niekto pociťovať túžbu po Moci, musíme tú túžbu z niečoho vytvoriť. Čo nám pomôže vytvoriť túžbu? Hra o moc sa zamyslela. Vyslala túto otázku k myslím všetkých bytostí, ktoré na nej pracovali. Vývojové tímy potom trávili desiatky rokov vynaliezaním túžby.
Ak je napĺňanie túžby pozitívnou energiou, teda energiou plus, musíme stvoriť mínus, diktovala Hra. Musíme stvoriť podmienky, za ktorých rôzne bytosti uveria, že nemajú moc, ale že ju chcú. Musíme teda stvoriť bez-Moc. A nie-Moc. A musíme stvoriť ne-Dostatok. A chudobu. A nie-Lásku. Čo je podstatou nie-Lásky? Je to bolesť? Je to chaos?
Hra o Moc zacítila energiu na Gaie. A hustá, intenzívna energia tretej dimenzie posilnila jej inšpiráciu. Je to strach. Ach áno! Dokonalá ne-Láska je strach. Taká mysteriózna a užitočná energia! Stvoríme tony strachu! Hektorlitre strachu! Každý bude mať strach. Bude sa báť, a jeho strach zosilní akúkoľvek nie-Moc a bez-Moc. Bude to geniálne!
Hra rástla, silnela a prichádzala s ďalšími a ďalšími nápadmi.
Vývojové tímy nakoniec testovaním Hry strávili toľko času, že sa im už nechcelo vracať do pôvodného Vedomia. Začali vnímať doteraz nepoznané pocity. Chceli vyhrať. Chceli byť prvým národom, ktorý Hru úspešne dokončí. Chceli, aby na nich ostatné národy boli hrdé. A pribúdali ďalšie pocity. Niektoré tímy začínali chcieť, aby ich verzia Hry bola tá jediná a najlepšia. Aby si podmanila ostatné verzie a fungovala na všetkých Portoch. Keby sa len na malú chvíľku zastavili, videli by, že ich myšlienky a túžby presne kopírujú programy, ktoré do Hry vložili. Že ich vlastné stvorenie začína ovládať.
Autor: Veronika Wildová
Web: veronikaheavenwithin.com
Kúpou predplatného získavate prístup k workshopom, výzvam, digitálnym časopisom a k rôznym zaujímavým informáciám.
Navštívte náš E-SHOP s množstvom zaujímavých a zdraviu prospešných produktov.
Kúpou na našej platforme nám pomáhate vytvárať ďaľšie aktivity, nový obsah a zároveň nám pomáhate tvoriť nové zmysluplné pracovné miesta 🙂
Ďakujeme, že nás podporujete 🙂