Ellori opäť sledovala svoj život v tele arkturiánskeho dievčaťa.
Potom, čo zažila prvé napojenie na Porty, sa život na Gaie vrátil do normálu. Hviezdne národy ďalej pokračovali s experimentmi. Pribúdalo hviezdnych Duší, ktoré si nechávali do DNA namiešať informácie z tretej dimenzie. Pribúdalo aj tých, ktoré vzápätí podľahli kúzlu Portov a nosili ich každý deň. Pribúdalo zvesťou o blížiacom sa kolektívnom zabudnutí.
Vo vzduchu bol cítiť nepokoj. Minerálna štruktúra na Gaie bola pozvoľna programovaná na algoritmy Hry o moc. Ellori postupne dospievala, a prišiel čas, aby sa začala zapájať do arkturiánskych misií. Otec ju párkrát vzal na diplomatickú misiu, ale Ellori dlhé politické rokovania bytostne nudili. Matka, ktorá sa venovala organizácii vnútorných procesov v arkturiánskej rade, ponúkla Ellori možnosť pomáhať s administratívou. Ani rutinné procesy Ellori neuchvátili.
A tak sa rozhodla vydať na vlastnú dráhu, ktorá spájala talenty rodičov a navyše bola oveľa viac zábavná. Rozhodla sa pripojiť k jednému z Portálov na Gaie, odkiaľ bolo možné cestovať do iných dimenzií a miest vo Vesmíre, a komunikovať s ďalšími planétami a národmi. Tento portál sa nachádzal na budúcej Sicílii. Národ Arkturiánov vynikal v komunikácii a prepájaní naprieč dimenziami, a to s pomocou svojho vlastného svetelného tela.
Ellori sa počas niekoľkých desiatok rokov naučila, ako použiť svoje vedomie, aby sa úplne prepojila s potenciálom svojho tela. To jej umožnilo vstúpiť do širšieho kontaktu so všetkými dimenziami. Tento druh napojenia sa nazýval Splynutie. Duša a telo počas neho zažili pocit úplnej jednoty so všetkým, čo Jest – a vytvorili tak portál nielen k Božstvu, ale aj do všetkých ostatných svetov. Ellori si všimla, že keď sa plne ponorí do práce, nepotrebuje niekoľko týždňov nič jesť. Niektoré bytosti, ktoré na Portáli pracovali, si nakoniec vybrali trvalé Splynutie, v ktorom zotrvávali až do svojho odchodu z planéty.
Ellori prežila mnoho pokojných rokov, kedy vytvárala Spojenie a sledovala ostatné bytosti, ako prúdia na Gaiu az planéty preč, ako komunikujú so svojimi rodinami v iných civilizáciách a ako si v blízkosti Portálu viac uvedomujú prítomnosť Božstva.
Jediným mráčikom na oblohe bolo stúpajúce množstvo tých, ktorí prišli do Portálu, ale kvôli silným Portom neboli schopní energiu Splynutia vnímať. Museli potom podstúpiť očistenie od energie Portov, aby sa opäť napojili na vedomie svojej pravej podstaty.
Jedného dňa sa Ellori rozhodla s vytváraním Splynutia skončiť o trochu skôr a prejsť sa po okruhu okolo Portálu. Bolo to magické miesto. Bol odtiaľto počuť Svetelný spev všetkých bytostí, ktoré práve vytvárali Splynutie. Ellori vnímala čerstvý jarný vietor a hrejivé lúče slnka.
Vietor sa pohrával s jej vlasmi. A Ellori po niekoľkých desiatkach rokov napadlo, že by si mohla skúsiť nasadiť Porty.
Aspoň na minútku. Zažiť, aké to je, všetku túto nádheru vnímať s ostrými zmyslami. A prehovoriť na svojej pozemskej DNA a povedať mu, že je úplne milované. Byť neustále v Splynutí ju napĺňalo radosťou, ale musela uznať, že trocha intenzity by sa jej pozdávala.
Usmiala sa. Poznala miesta, kam sa skladovali nepoužívané Porty.
So zatajeným dychom otvorila sklad s Portmi. Niektoré z nich boli vyskladané na ozdobných poličkách a detailne popísané. Iné boli nahádzané v škatuliach na zemi. Ellori napadlo, že tie ozdobné asi budú od zástupcov elity, ktorí sa ich museli vzdať, aby mohli odcestovať za rodinou do iných dimenzií.
Všimla si, že na policiach sú vystavené Porty na rôzne príležitosti as rôznou intenzitou. Niektoré boli určení len na vyskúšanie, iné na úplné zabudnutie, niektoré dokonca obsahovali algoritmy so špeciálnou premenou osobnosti – to keď ste chceli zabudnúť a stať sa na chvíľu niekým iným. Ellori to prišlo absurdné. Pocit Splynutia bol taký naplňujúci, že nechápala, prečo by ktokoľvek chcel dobrovoľne zabudnúť.
Hoci… musela si priznať, že niekoľko dekád v pocite Splynutia na Gaie v nej postupne vyvolalo pocit, že sa vám vlastne nič nedeje. Vôbec nič. Všetko bolo nádherné, plné mieru, a… ploché. Ellori sa zdalo, že nerastie. Že už našla všetko, čo hľadala a zažila všetko, čo zažiť išlo. Možno by bolo zábavné skúsiť aj nejaké Porty, ktoré nepozná.
Našla niekoľko Portov v krabici s nápisom Romanca. Ach áno, o tom už počula, a pripadalo jej to nezmyselné. Prečo by si bytosť, ktorá má k dispozícii Splynutie so všetkým, čo je, dobrovoľne vybrala Porty Romanca? Ellori si prečítala úzke vysvetlivky na boku krabice.
Porty Romance zosilnia vaše pocity túžby a s nimi súvisiace pocity nedostatku a okúzlenia. Zosilní sa vaše povedomie o vlastnej príťažlivosti, ale aj o príťažlivosti ostatných na úrovni fyzického tela. Výhodou Portov Romance je intenzívny zážitok z naplnenia túžby, pokiaľ je vaša túžba v zhode s túžbou druhého. Pozor – Nežiaduce účinky zatiaľ nie sú známe.
Ellori pokrčila ramenami. Chcela zažiť intenzívnejšiu vôňu jarného vzduchu, to bolo celé. Porty Romance jej nemohli nijako uškodiť. V inštrukciách stálo, že si ich má pripnúť na úroveň podbrušku a srdca.
Vyšla von, na slnečné svetlo, až k bráne Príletov do Portálu. Bolo to veľmi krásne miesto. Svetelné veže Portálu tu dosahovali závratnú výšku – to aby sa prilietajúce bytosti mohli naladiť na miestnu dimenziu. Ellori sa zastavila pri bráne, a zapla Porty.
Tieto Porty boli iné, než tie, ktoré skúšala prvýkrát. Ellori vnímala, ako sa zosilňujú pocity v jej podbrušku a srdci. Mierne sa jej zamotala hlava. Jej fyzické telo začínalo ťažiť a dávať o sebe vedieť. Ellori sa snažila sústrediť na vôňu čerstvého vzduchu. Jej pľúca nasávali vôňu vzduchu, ako by to bol jediný zdroj potešenia, ktorého sa jej kedy dostalo. Ellori začínala cítiť hlad a nepohodlie. Akoby potrebovala niečo, čo nebolo blízko. Keď sa na túto potrebu naladila, vnímala, že sa jej dych zrýchľuje av nohách cíti chvenie. Bolo to, ako by jej fyzické telo potrebovalo nejaký druh neznámeho uspokojenia.
Ellori vedela, že tento druh uspokojenia vyviera iba z pocitu Splynutia s Božstvom. Ale zdalo sa, že na to jej telo pod vplyvom Portov zabúda. Ellori sa musela na chvíľu oprieť o stĺp. Pocit túžby začínal plniť jej zmysly.
A v tej chvíli ho uvidela.
Vysoký arkturiánsky muž. Na ochodzu Portálu práve pristála skupina bytostí z diplomatickej misie. Ellori nikdy takého muža nevidela. A musela si priznať, že sa nikdy na žiadneho muža nepozerala týmto spôsobom. Pripadalo jej, že tento muž má niečo, čo jej chýba. Vyžaroval odvahu. Bojovnosť. Sebadôveru. Ellori mala pocit, že sa naňho musí neustále pozerať, aby nestratila kontakt s jeho energiou.
Čo sa to doparoma deje?
Skupina diplomatov práve prechádzala okolo nej. Arkturiánsky muž si ju všimol, a kývol.
„Dobrý deň. Sme na Gaie na dôležitej misii. Uviedla by ste nás prosím do stabilizačnej siene?“
„Um… samozrejme.“ Ellori zažmurkala. Predsa Vie kde je stabilizačná sieň.
Ale jej organizmus dokázal vnímať iba dáta z jej centra pocitov a túžby.
Ellori si pripadala slabá. Krehká. Zraniteľná.
„Volám sa Muaru. Vediem túto skupinu. Potrebujeme pár týždňov stabilizácie na miestne prostredie, a potom tu budeme niekoľko mesiacov.“
Ellori kývla a ticho sa pripojila k diplomatom, aby ich odprevadila do siene.
Iný z diplomatov, ktorý mal na sebe odznak Plejád, sa na Ellori usmial.
„Vraj tu máte sklad Portov. Nepožičali by ste mi nejaké? Na Plejádach bohužiaľ nefungujú. Ale počul som, že tu s nimi môžete zažiť skutočne exotické veci.“
„Skutočne exotické,“ potvrdila Ellori. Okamžite dokázala rozpoznať rozdiel medzi energiou Muaru a jeho kolegov. Muaru bol ako magnet. Magnet vyvolávajúci veľa pocitov naraz. Jeho kolegovia boli milí… a to bolo všetko.
Ellori doviedla skupinu do stabilizačnej siene, kde pracovali desiatky ďalších bytostí a starali sa o hostí.
„Tu dôjde k vašej kalibrácii na miestne podmienky. Prosím, nepodceňujte dobu, počas ktorej stabilizácia trvá. Miestna atmosféra vie byť intenzívna.“
„Ach, nemôžem sa dočkať, čo všetko tu zažijeme,“ povedal Plejáďan. Ellori sa usmiala. Pamätala si ešte predchádzajúce životy, kedy bola z predstavy života na Gaie podobne nadšená.
„Hlavne to s tými Portmi dnes neprežeň, nech môžeme zajtra začať,“ povedal Muaru. Ellori v jeho energii vnímala dôraz na vlastnú dôležitosť.
„A vy, Muaru? Vy na sebe nemáte Porty?“
Skupina sa zasmiala.
„Muaru je takto namyslený od prírody,“ povedal Plejáďan. „Zvykli sme si“
Muaru si Ellori premeral. Sledoval jej tvár so zvláštnym výrazom.
„Ja vnímam intenzitu aj bez nich,“ povedal.
Ellori kývla. Rozlúčila sa a odišla. Dôstojne kráčala až ku vchodu do stabilizačnej siene, a na chodbe pridala do kroku.
Namyslený blbec. Myslí si, že je niečo viac.
Ellori zrýchľovala a cítila, ako sa jej krv hrnie do tvárí.
Ja vnímam intenzitu aj bez nich. Kto to môže tvrdiť? Buď má na sebe Porty, a zabudol, alebo už sa narodil ako namyslený blbec.
Ellori dobehla do skladu a urýchlene zo seba strhala všetky Porty Romance.
Zhlboka dýchala a snažila sa upokojiť, zatiaľ čo vracala Porty do ich pôvodného obalu. Z hrôzou si uvedomila, že jeden chýba.
V tej chvíli počula ťukanie na dvere.
„V sieni z vás vypadlo toto,“ povedal Muaru av dlani držal drobný ružový Port.
Ellori vnímala, že jej organizmus pozvoľna triezvie. Všetky silne rozjatrené emócie odišli. Pozerala sa na muža, ktorý jej ešte pred chvíľou pripadal ako neodolateľný magnet. Teraz už cítila stabilitu, rovnováhu a sebestačnosť.
„Vy vítate prichádzajúce skupiny s nasadenými Portmi?“ Muaru sa pýtal, akoby to bolo niečo nevídané. A bolo to nevídané. Pracovníci Portálu museli udržiavať čisté vedomie, aby bolo spojenie s inými dimenziami kvalitné.
„Ja vytváram Splynutie. Stála som na Príletoch len náhodou.“
Muaru kývol.
„Stála ste na Príletoch s Portom Romanca?“
„Je to… keď nemáte dlho žiadnu intenzitu, tak môže byť Splynutie také… monotónne. Ale dnes som skúsila Porty prvýkrát po mnohých dekádach. A asi ich zase na chvíľu odložím.“
„Škoda,“ povedal Muaru. „Mali ste s nimi taký podmanivý lesk v očiach.“ Usmial sa, a odišiel.
Ellori tam stála, a cítila sa divne prázdna. Tak taký zážitok skutočne nemá potrebu opakovať.
Profesor Bu si stále zapisoval.
„Už som ho stretla toľkokrát…“ Ellori si poposadla. „V toľkých verziách, toľkých životoch. Prečo teraz? Prečo znova?“
„Nejdeš tam kvôli nemu. Ideš tam vyzdvihnúť a vyliečiť svoju ženskú esenciu. On ti len pripomína chvíle, kedy si ju opustila.“
Ellori sledovala všetky ďalšie linky príbehu, tak ako sa pred ňou odvíjal z kvantového klbka.
Autor: Veronika Wildová
Web: veronikaheavenwithin.com
Kúpou predplatného získavate prístup k workshopom, výzvam, digitálnym časopisom a k rôznym zaujímavým informáciám.
Navštívte náš E-SHOP s množstvom zaujímavých a zdraviu prospešných produktov.
Kúpou na našej platforme nám pomáhate vytvárať ďaľšie aktivity, nový obsah a zároveň nám pomáhate tvoriť nové zmysluplné pracovné miesta 🙂
Ďakujeme, že nás podporujete 🙂