Profesor Bu sedel vedľa Ellori a pil zelený čaj.
„No, takže som si vyskúšala Porty na Gaie, a vydesilo ma to. A čo má byť?“
„Zanedlho si si zaobstarala vlastnú sadu,“ povedal Bu.
„Asi som potrebovala urobiť aj niečo fakt stupídne.“ zaprskala.
„Malo to svoj dôvod.“
Ellori sa pozerala na klbko jemných mihotavých kvantových príbehov, ktoré sa chystali odkryť ďalšie tajomstvo jej minulosti.
„Ja nejdem späť na Gaiu! Vždy keď tam idem, zabudnem. Vždy uverím, že som k ničomu. Nikdy to nenapravím. Vždy sa to zopakuje. Vždy ho stretnem, a on ma nakoniec opustí. Nikdy tam nebudem naozaj milovaná!“
Profesor Bu si niečo zapísal do svojho poznámkového bloku.
„Ak chceš naozaj pomôcť ženskej esencii na Gaie, budeš musieť tieto presvedčenia zmeniť zvnútra.“
„Ako ako, zvnútra!“ Ellori sa začala obávať najhoršieho.
„Budeš musieť tieto presvedčenia najprv prežiť, rozpoznať ich, a potom sa ich vzdať. Vyliečiť ich v sebe.“
„Takže budem musieť mať ďalší príšerný život.“
„Keď to hovoríš,“ profesor Bu písal ďalšie poznámky.
„Ja nechcem príšerný život. Viem úplne presne, ako chutí utrpenie. Zažila som ho zo všetkých strán v stovkách príšerných životov. Zažila som to všetko. Prečo musím znova?“
„Pretože tentoraz ti tá príšernosť bude naozaj vadiť.“
„No práve!“
„A zároveň na Gaie prichádza vek, kedy bude možné túto príšernosť rozpoznať a premeniť.“
„Chceš povedať, vziať za ňu zodpovednosť.“
„Do určitej miery.“
„Takže to znamená, že budem musieť prežiť bolesť a utrpenie natoľko silné, že sa rozhodnem prebudiť.“
„Je to jeden zo starých spôsobov, áno. Záleží v ktorej sa chceš narodiť dobe a akej Duše si vyberieš ako svojich učiteľov a súputníkov. Napríklad, ak by si sa chcela narodiť v deväťdesiatych rokoch, zažiješ ešte dobu bez internetu, a tvoje seba-podceňovanie nebude posilnené šikanovaním na sociálnych sieťach.“
Profesor Bu svoje rozprávanie sprevádzal obrazmi, odvíjajúcimi sa z kvantového klbka. Ellori ho musela obdivovať, ako dokáže sťahovať informácie o všetkých dôležitých detailoch. Videla, že na Gaie sa vyvíja technológia, vďaka ktorej každá bytosť Peeple vlastní prenosný predmet. Chytrý telefón. Tento predmet, zdá sa, nahrádzal schopnosti telepatie a čítania z Akáša, ktoré hviezdne Duše ovládali ako bežnú prax. Aj tento predmet bol pretkaný nitkami Hry o Moc. Ellori videla, že bytosti Peeple, rovnako ako mnohé hviezdne národy, prepadli technológiám – bez toho, aby predtým ovládli technológiu vlastného srdca.
„Takže sa zase stanem človekom. To znamená, že jediné, čo mi bude pripomínať domov, budú krátke záblesky… a sny. Žiadna telepatia. Žiadne láskyplné prepojenie s národom cez srdcové lúče. Zato veľa pozerania do smartfónu.!
„Iba prvých niekoľko desiatok rokov.“ povedal Bu a trochu sa prikrčil.
„Desiatok rokov! To je väčšina ľudského života!“
„Nezabudni… pôjde o ženskú esenciu.“
Ellori sa oprela as hlbokým výdychom sledovala kvantové klbko.
„Tak poď,“ povedala profesorovi Bu.
„Nemusíš to robiť, ak nechceš.“ Bu silou myšlienky začal odvíjať ďalší príbeh z kvantového klbka.“
„Keď už pôjdem na Gaiu… A znova na seba vezmem telo bytosti Peeple… a zase budem veriť pocitu nedostatočnosti… A pozerať väčšinu dňa do technologickej hračky… Tak už sa jednoducho vysporiadam aj s ním.“ „To je Ellori, akú poznám.“ Bu sa hrdo usmial.
Autor: Veronika Wildová
Web: veronikaheavenwithin.com
Kúpou predplatného získavate prístup k workshopom, výzvam, digitálnym časopisom a k rôznym zaujímavým informáciám.
Navštívte náš E-SHOP s množstvom zaujímavých a zdraviu prospešných produktov.
Kúpou na našej platforme nám pomáhate vytvárať ďaľšie aktivity, nový obsah a zároveň nám pomáhate tvoriť nové zmysluplné pracovné miesta 🙂
Ďakujeme, že nás podporujete 🙂