Pýcha ničí Človeka

Táto doba v ktorej sme doteraz žili, priniesla veľa individualizmu, egoizmu a snahy mať viac, než ostatní, alebo aspoň mať to, čo má sused. Z nejakého dôvodu sa všetci snažia mať viac a viac… akoby sa báli, že príde čas, keď sa im to zíde. Niekto nám nahovoril, že sa máme pripravovať na horšie časy. Žijeme v očakávaní, že môže byť horšie a tak sa podvedome pripravujeme a nepozeráme na nikoho okolo seba. V prvom rade JA! Tak vyzerá aj náš materiálny svet. Človek sa snaží materiálne zabezpečiť tak veľmi, akoby v tom bol celý zmysel jeho života.

Kde sa vytratila láskavosť a súcit? Prečo nie sme schopní, ani ochotní pomáhať susedom, ľuďom v núdzi, pomôcť len tak… pre lepší pocit zo seba? Čo nám v tom bráni? Toto totiž nedovolí urobiť práve energia pýchy. Energia pýchy pomáha človeku odvrátiť sa od Boha, od Lásky, od Dobra. Vedie ho na druhú stranu, odvádza ho od radosti konať Dobro, dávať teplo svojho srdca, odpútava ho od svojho šťastia a ukazuje mu náhrady, ako je auto, dom, byt, stále módnejšie oblečenie, lepší telefón… veci, veci, veci.

A ešte niečo. Energia Pýchy – je všetko to, čo robí z človeka nečloveka – ne-rozumného človeka, ktorý rozum stratil. Je predsa nerozumné dávať všetkým najavo, čo všetko mám, čo všetko viem, čo všetko dokážem, čo všetko iní nevedia, čo všetko by bezo mňa nebolo.

My však žijeme v Priestranstve, ktorému dal Boh všetko všetkým. Každého obdaril niečím iným viac a niečím iným menej. No všetci spolu majú všetkého dostatok. Tak je zariadený svet. Je nerozumné smiať sa rybe, že neopeľuje kvety a smiať sa krtkovi, že nevie lietať. Pyšný človek je pyšný na to, čo má, lebo v skutočnosti závidí iným to, čo on nemá.

Pýcha – to je všetko to, čo človeka ničí. Je to nepochopenie. Neprijatie Znania. Pyšný človek nenapĺňa svoje predurčenie na Zemi a to znamená, že sa automaticky stáva škodcom – nemocnou energiou. Človek je predsa súčasťou Vesmírneho Systému, súčasťou systému Zem – Vesmír. Je priamou súčasťou životaschopnosti planét. Pyšný človek však túto silnú energiu planét odmieta a viac mu záleží na tom, aby ho ľudia v jeho okolí uznali ako lepšieho, než sú oni. Tam sa zastavil jeho vývoj. A odtiaľ aj pochádzajú choroby človeka, jeho úrazy, jeho nepríjemnosti, nezhody, náladovosť, nešťastie…

Človek, ktorý sa nechce riadiť božími pravidlami bytia, v danom prípade je to pyšný človek, bojujúci s ostatnými o uznanie, taký človek si nevedomky zhoršuje kvalitu života a smeruje skrátenou cestou k smrti. Najskôr však prídu choroby a problémy – rozhovor človeka s Bohom cez životné situácie. Keď toto človek pochopí a vysporiada sa s tým, zmení svoj život a svoje ambície, tak sa jeho organizmus uzdraví a jeho život sa zlepší.

Človek býva zdravý a šťastný vtedy,
keď ho majú ľudia radi,
keď ho má príroda rada
a on má rád ju, aj ľudí,
s ktorými v nej žije.

To je harmónia života
a to je harmonický človek.

Čím sa Hrdosť líši od Pýchy?
Pýcha je energia mnohých tvárí. Jej druhov je mnoho – sebeckosť, závisť, chamtivosť, túžba po uznaní, prianie vyniknúť nad ostatnými – to všetko je pýcha. A to už je nemoc, pretože sa človek dostal pod vplyv energie pýchy. Takto chorý človek nikdy nepochopí ľudí, ktorí mu o tom budú hovoriť. Pýcha nedovolí svojmu nositeľovi pozrieť sa Pravde do očí.

ZDROJ: zijemevedome.sk
Autor: Alexander Savrasov