SEBALÁSKA TROCHU INAK

Na ceste sebapoznania sa často stretávame s pojmom sebaláska, veľakrát je nám sebaláska predkladaná ako niečo posvätné, niečo na čom potrebujeme tvrdo pracovať a bez toho sa nám v našich životoch nič nezmení. Veľakrát počúvame, že mať sa rád znamená dopriať si to, po čom po väčšine túži naše ego a utekať od konfrontácií, situácií, vzťahov, ktoré nám nerobia dobre a podľa nálepiek spoločnosti nás ničia.

Ale čo ak sebaláska nie je tá ilúzia, ktorou si prechádzame cestou sebapoznania, ale je to jednoducho láska, ktorou sme? Láska prijatia a vnímania vecí, ktoré k nám prichádzajú, nie skrz nálepky a ilúziu spoločnosti, ale skrz pochopenie toho, čo sa deje v našom vnútri, a že všetko, čo k nám prichádza je len odrazom nášho vnímania ako seba, tak aj sveta okolo nás.

V procese spoznávania sa si prechádzame rôznymi úrovňami vedomia. Sebaláska alebo vnímanie lásky ako takej je jednou z úrovní, ktorá je súčasťou našej cesty. Vo svojom srdci sme všetci slobodní, všetci sme si podobní a zároveň jedineční.

Nikto nás neučil ako žiť život v radosti a ľahkosti, ako sa stať bezpodmienečnou láskou, ktorá je našou podstatou. Ako vnímať seba a svet, aby sme si neubližovali, ale pociťovali to, čo sa kúpiť nedá a to je vážiť si samých seba. Postarať sa o svoje telo, dušu, myseľ a vytvoriť tak súlad, ktorý nám dáva pocit bezpečia, slobody a bezpodmienečnej lásky ku všetkému.

Čo ak to vôbec nie je také zložité ako vyzerá? Čo ak tá jednoduchosť, čas a pozornosť, ktorú doprajeme sebe a svojmu telu je viac ako nekonečné procesy, ktorými sme si doteraz prechádzali?

Prišla doba, kedy pozornosť, ktorú si venujeme tvorí kvantové skoky ako v našich mysliach a srdci, tak aj v hmote. Samozrejme niekto si potrebuje prejsť aj procesmi liečenia, zažiť pády a výšky, všetko sú to ilúzie, o ktorých už sami rozhodujeme, či ich potrebujeme k svojmu poznaniu alebo nie. Dôležité je, aby nás to celé dostalo do bodu, keď začneme počúvať samých seba, svoje telo, srdce a vnímať to, čo momentálne k svojmu šťastiu a radosti zo života potrebujeme.

Naše telo je hmota, ktorá je potrebná na zažívanie všetkého, čo sme si sem prišli zažiť, cez každý pocit, emóciu, potrebu, chorobu, radosť, starosť s nami komunikuje. Učiť sa ho vnímať, počúvať jeho potreby a starať sa oň je neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Ale je to naozaj také zložité ako to vyzerá? Nie.

Každou maličkosťou, ktorú nášmu telu prospejeme vytvárame kvantový skok k súladu so sebou samými. Pestrosť celého procesu cez farby, starostlivosť o svoje vnútro aj vonkajšok máme k dispozícii každý deň. Stačí len pochopiť, potrebu toho celého a vytvoriť si z toho zvyky, ktoré nám pomôžu počúvať, čo potrebujeme. K tomu stačí málo, pár minút denne dokáže vytvoriť priestor pre súlad medzi hmotným a nehmotným svetom.

Ponorte sa do sveta pestrosti, starostlivosti o seba a učte sa tak vnímať, čo skutočne potrebujete. Začnite so sebou komunikovať za pomoci farieb, lásky k svojmu telu a nastavte si tak rutinu, ktorá vám pomôže vybudovať si pozornosť, sebaliečenie a kotvenie seba ako celku v hmote. Iba na vás záleží akú energiu budete vyžarovať a príjmať. Vy ste tvorcami, iba vy sami viete ovplyvňujete dianie v svojich životoch, tým ako sa na veci dívate, ako sa počúvate a čo konáte z lásky k sebe a svojej životnej schránke.

Pripravili sme pre vás úžasný interaktívny workshop, v ktorom sa naučíte, ako s vami telo komunikuje za pomoci farieb vo vašich životoch, ako pozorne počúvať, čo vám chce povedať a ako sa oň v láske starať malými krokmi, ktoré tvoria veľké zmeny vedúce k súladu so sebou. Workshop Moje telo Môj chrám vás prevedie v ľahkosti  a radosti k starostlivosti, ktorú nazývame sebaláska. Robiť si radosť, počúvať sa a vyživovať sa to je všetko, čo vaša duša, telo a myseľ potrebuje. To je to, čo ste sem prišli žiť. Slobodu a lásku bytia ako takého.