Toto je príbeh o  hneve, bezmocnosti a závisti jedného chlapca, ktorý chcel byť ako ostatní.

Tomáš bol obyčajný chlapec, ktorí žil so svojimi rodičmi. Keď mu bolo 11 rokov rozhodla sa jeho mamka opustiť otca. Nasledoval rozvod a sťahovanie do iného mesta. Pre Tomáša a jeho mamu nastalo jedno z najnáročnejších období v živote. Stratili domov, ostali sami dvaja a keďže mamka nemala veľa peňazí, prežívali veľmi skromne. Občas sa stalo, že keď Tomáš stratil peniaze na autobus, tak do školy nešiel, lebo na ďalší peniaze nemali, a tak ostal doma a učil sa sám aj napriek tomu, že školu miloval. Bývali v bytovke pre sociálne slabšie rodiny, v byte s vlhkými, plesnivými stenami. Aj napriek tomu, že jeho mamka mala dve práce, žilo sa im veľmi ťažko. Tomáš sa musel naučiť žiť skromne a zvládal to veľmi ťažko.

Do školy mu mamka balila desiatu, ktorá sa väčšinou skladala z chleba natretého maslom. Keď videl ako spolužiaci majú na desiatu šunku, ovocie, sušienky, ako nosia pekné oblečenie, kým on mal iba jedny vietnamské tenisky, začal v ňom pomaly narastať hnev. Hanbil sa, že on má len chlieb s maslom a nechcel si to priznať.

Jedného dňa cez veľkú prestávku, keď rozbaľoval svoju desiatu, pozrel do papierového obalu, našiel chlieb v ňom ďalší chlieb a navrchu zas suchý chlieb. V ten moment mu  bolo jasné, že mamka niežeby mu nechcela dať na desiatu viac, ale nemala mu tam čo dať. Ako pozeral na ten chlieb, v mysli mu začali behať myšlienky na rodinu a cítil hnev, bolesť, utrpenie, závisť a  beznádej. Ako tam tak sedel, strčil v hneve svoju ruku do papierového obalu a začal chlieb v zúrivosti stláčať a pučiť.

Keď v tom zrazu k nemu podišiel spolužiak a spýtal sa ho, čo má v tom obale. Tomáš sa zrazu pousmial, vytiahol z obalu už len zmliaždenú guličku, povedal mu, že je to chlebová guľa a z chuti si do nej zahryzol. „Mňam, to je novinka, to nepoznáš“? Udivený spolužiak pokrútil hlavou a spýtal sa, či môže ochutnať, a tak mu podal chlieb. Keď ho spolužiak ochutnal, povedal, že je to výborné, že to oni doma nemajú. Tak mu podal svoju guličku a povedal, že ju môže zjesť celú. Zrazu k nim pribehli ďalší spolužiaci, pýtali sa, čo to je a tiež chceli ochutnať. Veľmi im to zachutilo a tak im Tomáš začal nosiť z domu chlebové guličky a oni mu zato dávali sušienky, dobroty a zrazu chlapec, ktorý nič nemal a nič neznamenal v porovnaní s nimi, mal niečo, čo nik z nich nemal – chlebové guličky a nielen to, zrazu mal aj chlieb so šunkou, syrom a iné dobroty, ktoré by mu mamka nemohla kúpiť.

Žijeme vo svete, kde živíme určitú ilúziu istoty, že všetko je nemenné, že nie sme dosť dobrí skrz toho, čo sme a veľa krát si vytvárame vo svojej vlastnej hlave príbeh, príbeh podľa toho, čo máme alebo nemáme, a podľa toho sa aj definujeme.

Príbeh o guličke je príbehom, kedy z pre nás bezvýznamného kúsku chleba je možné vytvoriť niečo kúzelné, niečo čo nám zmení život. Vždy je to o tom z akého uhľa pohľadu sa na vec alebo situáciu pozeráme a či si nevytvoríme nejakú iluzórnu predstavu o tom, či je niečo lepšie a niečo horšie, len podľa toho ako to spoločnosť a kolektívne vedomie zhodnotili.

Naučme sa život pretvárať, neberme ho príliš vážne, pretvárajme ho na niečo príjemné a keď pocítime hnev alebo zlosť, skúsme aj tieto pocity  premeniť na niečo krásne, užitočné, na niečo, čím môžeme potešiť niekoho iného, pretože možno zistíme, že to je ten dar, ten život, ten zmysel bytia .

„Keď dostaneme chlieb pretvorme ho na chlebovú guličku“

Autor: Lucia Matloňová inšpirované Tomášom Lukavcom

(Tomáši ďakujem za inšpíraciu 🙂

Zdroj: https://www.youtube.com/@ZakonyBohatstvi