Deti, ale aj dospelí potrebujú mať POCIT, že sú VIDENÍ, POČUTÍ, REŠPEKTOVANÍ, MILOVANÍ, DÔLEŽITÍ a UŽITOČNÍ.
SPRÁVAnie je pre nás SPRÁVA, že dieťa (osoba) vyžaduje POZORNOSŤ.
Čím má menej pozornosti dieťa od svojich rodičov a blízkych, tým viac vyžaduje pozornosti od iných osôb, lebo sa cíti nevidené, nepočuté, nerešpektované a nemilované. Krík ako výchovný prostriedok nezaberá a vyvoláva u detí strach. Dieťa vníma naše pocity a náladu v neverbálnej komunikácii, ktorá tvorí 90 percent a len 10 percent je verbálna komunikácia. Preto deti neoklameme rečami. .
Je dôležité s deťmi rozprávať o ich pocitoch a potrebách, vedieť ich pomenovať a vyjadriť ich.
Dieťa potrebuje mať v prvom rade pocit, že je v bezpečí. Ak sa cíti ohrozené, zapína sa jeho starší mozog – inštinktívne reakcie ako je útek, útok alebo zamrznutie. To isté platí aj pre dospelých. Podľa toho ako sa dieťa cíti sa aj tak správa. Ak sa cíti ohrozené, prejavuje častokrát hnev vo svojom správaní. Ak poskytneme dieťaťu bezpečné prostredie, pozornosť, základné potreby, nastavíme mu láskavé a bezpečné hranice, tak dieťa nebude mať dôvod sa správať často vzdorovito a agresívne.
V detskej reči to znamená Som v bezpečí, videné, počuté, milované, rešpektované a dôležitá a nepotrebuje sa správať inštinktívne útokom, útekom alebo zamrznutím ( zakríknuté,). Tak môže dieťa viac tvoriť, objavovať skúmať a viac prežívať radosť.
Dôležité sú aj hranice, ktoré dávame deťom. Ak je rodič v strese alebo vyčerpaný, nastavuje ich často s krikom a tvrdo, čo vyvoláva u detí strach. Alebo ich posúva, dovolí ich viac prekračovať alebo porušovať. Preto je dobré dávať deťom hranice pokojne a vysvetlit im dôvod.Tým vytvárame deťom prirodzené hranice, ktorými ich učíme prirodzenému rešpektu. Hranica tak pre nich znamená prirodzený rešpekt a nie strach.
Ako reagovať, keď sa dieťa hnevá, vzdoruje alebo je agresívne?
Dôležité je vyjadriť pocit, ktorý vnímame. . Napríklad:
Vidím, že si nahnevaný, že sa chceš hrať s autíčkom, s ktorým sa hrá teraz Janko – pomenujem pocit a potrebu. Ale nemôžeš mu hračku nasilu zobrať – nastavenie hranice
Keď sa s ňou Janko dohrá, tak ti ju požičia – hranica a voľba
Láskavé a bezpečné hranice:
Vyjadrenie a uznanie pocitu a potreby – pokojne hranice s vysvetlením – voľba.
Z detstva si prenášame do dospelosti často negatívne vzorce správania a bojíme sa nastaviť iným prirodzené hranice.
Ak ich niekto prekračuje, prejavuje sa to hlavne emóciou hnevu
Preto je dôležité si uvedomiť túto emóciu, ktorou si uvedomíme, že je potrebné sa za seba postaviť a obnoviť si hranicu voči nerešpektujúcemu a neúctivému správaniu voči nám.
Pocit je správou o potrebe pozornosti, bezpečia a nedostatku. Ak prežívame viac negatívnych pocitov ako je napríklad hnev, strach, vzdor, agresivitu a smútok, tak nie sú naplnené alebo akceptované niektoré naše potreby a hranice. Ak prežívame pozitívne emócie akými sú napríklad radosť, pokoj, šťastie, tieto pocity nám hovoria, že sú naše potreby naplnené a akceptované.
Každá potreba vyvoláva pocit, podľa toho vieme, či sú alebo nie sú naše potreby naplnené a akceptované.
Preto by mal človek hovoriť o svojich pocitoch, potrebách a hraniciach s ohľadom na potreby a hranice druhých. Tak to naučíme aj deti.
Autor: Žanet Čekanová
Viac informácií o Žanet Čekanovej a jej práci nájdete tu:
Kúpou predplatného získavate prístup k workshopom, výzvam, digitálnym časopisom a k rôznym zaujímavým informáciám.
Navštívte náš E-SHOP s množstvom zaujímavých a zdraviu prospešných produktov.
Kúpou na našej platforme nám pomáhate vytvárať ďaľšie aktivity, nový obsah a zároveň nám pomáhate tvoriť nové zmysluplné pracovné miesta 🙂
Ďakujeme, že nás podporujete 🙂