Moja staršia dcéra bude mať o pár dni 18 rokov a tým sa jej otvoria dvere do dospelosti.
Preto som sa rozhodla niečo urobiť…
Prišla som za ňou do izby a požiadala ju, aby, kým prekročí prah do dospelosti, povedala mi alebo napísala v liste o svojich pocitoch z detstva a vzťahu so mnou, hlavne tých negatívnych.
Ak som jej niekedy ublížila, neporozumela jej, sklamala v niečom…
Išla som za ňou s malou dušičkou, lebo som si spomenula na to, keď som ja napísala list mojej mamine už ako dospelá a nedopadlo to najlepšie.
Nechcem, aby moje deti museli niesť v sebe niečo o čom nemám ani tušenie, ak som ich nejakým spôsobom nevedome zranila.
Ved je oveľa ľahšie, keď človek vie ako ublížil a môže sa úprimne vyjadriť, vysvetliť a ospravedlniť so slzami ľútosti v objatí milovanej osoby.
Dnes viem, že ak budem raz umierať, tak so slovami:
Odpustite mi, ak som vám niekedy ublížila, deti moje.
Milujem vás 
Ale ja sa ešte nechystám odísť, len viem už teraz, čo poviem, alebo napíšem 
A čo mi povedala moja dcéra, keď som sa jej opýtala na jej detstvo a vzťah so mnou?
Ešte stále mám slzy v očiach.
Mami nemám Ti čo vyčítať. Vždy keď sme sa pohádali, vždy si prišla za mnou, objala ma a vysvetlila, alebo sa ospravedlnila.
To ja som sa nie vždy správala ako by som mala.
Toto je to najkrajšie vysvedčenie od dcéry, aké som mohla dostať ♥
A uložila som si ho na to najvzácnejšie miesto, do vnútra mojej duše, kde bude mať čestné miesto. Kde sú uložené aj jej listy z detstva, kde sa mi ospravedlňovala za,,nevhodné“ správanie a mne tiekli slzy dojatia.
Viem, že som mohla byť aj lepšia v niektorých situáciach, keď sa teraz na ne pozerám s odstupom času. Ale viem, že vtedy som konala najlepšie ako som vedela.
Vzťah akýkoľvek a v akomkoľvek veku sa dá vylepšovať a opravovať.
Viem, že príkazmi a zákazmi sa dieťa nevychováva, len vlastným príkladom.
A to je najťažšia škola života rodičov – škola výchovy. Prejsť ju a dostať to najkrajšie vysvedčenie od svojho dieťaťa.
Dospievanie je náročné a búrlivé obdobie malých a veľkých zmien v správaní nášho „malého anjelika“.
Ale najdôležitejšie a najúprimnejšie je podľa mňa uvedomiť a priznať si, že v mnohom zrkadlia nás.
Začneme zrazu meniť postoj, správanie, menej kričať, vyčítať, hádať sa… a začíname ich viac rešpektovať, načúvať a približovať sa. Moja dcéra robí tie isté chyby ako som robila ja, sem tam rebel – sem tam anjel. A musím si priznať, že vďaka svojim „chybám“ ma učí milovať ju bezpodmienečne, rešpektovať jej záujmy, potreby a jej jedinečnosť.
Učí ma vysporiadať sa hlavne so strachom, čo ak…, krotiť svoje očakávania a nechať ju robiť chyby. No a čo, že si zapáli, no a čo, že sem-tam zahreší v partii, no a čo, že sa niekedy za mňa hanbí, no a čo, že nie je najlepšia v škole, no a čo, že sú teraz na prvom mieste kamošky, no a čo…
Ja som bola taká istá!
Raz budeme s úsmevom spomínať, Ty budeš dospelá a rokmi skúsenejšia. Pre mňa budeš Diana, navždy moja princezná a môj Diamant, ktorý raz sama v sebe objavíš.
S láskou a vďakou Tvoja mamina
Autor: Žanet Čekanová
Miroslava
Ahoj Žanet,naozaj si dostala jedno z najkrajších ocenení od svojej dcéry,ake si vôbec môže žena a mama v jednom, vyslužit…..hoci moje dcery su už dávno za prahom dospelosti,nenašla som odvahu ich o niečo taketo požiadať,možno sa bojim vysledku….možno pravdy..ktora sa.niekedy nie najlepsie pocuva a možno by som bola milo prekvapena zo slov mojich dcér,…a možno sa to ani nikdy nedozviem ak im tuto možnosť nedam z obavy,ze som nebola vzdy tou najlepsou maminou,ale verte drahé deti naozaj to my rodičia robime najlepšie ako vieme,hoci nas to nikto v škole neučil,za pochodu s láskou,niekedy krikom,niektore veci by sme radi zmenili,ale život „opravaky „nedáva…veľa veci pochopia,ked sa same stanu mamami,ale život je kraasny a plynie preto vam xo srdca ❤️Dakujem🙏
Žanet Čekanová
Ďakujem Mirka za krásne a úprimné slová 🙂 <3
Zuzana Z
Žanka krásne si to napísala. Inšpiroval má Tvoj článok.
Vďaka
Žanet Čekanová
Ďakujem Zuzka. To ma teší, že Ťa článok inšpiroval 🙂
Katka
Žanka,to je krásne vysvedčenie.Ja mám 3 dospelých synov. Tiež by som chcela od nich počuť niečo podobné. Musím nájsť na to vhodnú príležitosť. Moje nevesty často hovoria ako chlapci spomínajú čo sme spolu robili ,podnikali keď boli malí. Dobre sa to počúva aj keď, nie vždy bolo všetko ideálne .Preto mám pred sebou novú výzvu už ako stará mama
Žanet Čekanová
Ďakujem Katka za úprimné a milé slová 🙂 Verím, že si výnimočná a skvelá mama i stará mama a verím, že by Ti to povedali aj Tvoji synovia 🙂
Eva Radoská
Krásny článok, krásne vyznanie aj mamy aj dcéry.Ja to mám komplikované. Vychovala som dve nevlastné deti, dcéru a syna a jednu vlastnú dcéru.
Je zaujímavé, že si viacej rozumieme s nevlastnou dcérou, ako s vlastnou.Niekedy ma to bolí, ale ja sa snažím, rozmýšľam, čo som urobila iné alebo zle, že nám to spolu funguje len niekedy.Clovek sa učí celý život.
Žanet Čekanová
Ďakujem Evka 🙂 Si skvelá mamina, ktorej záleží na tom, aby si rozumela so svojimi deťmi. Verím, že časom prídeš na to, čo Ti Tvoja vlastná dcéra zrkadlí. Tak ako si napísala: “ Človek sa učí celý život“. A ver, že Tvoja dcéra Ťa ĽÚBI takú aká si, aj keď si niekedy nerozumiete 💗
Katka A.
Milí uzasny rodičia
Učíme sa od nich a rastieme spolu s nimi a prichádzame na riešenia.Stačí len zastat a nacuvat im a porozumiet im.Stretávat sa a komunikovat cez srdce💞Su to uzasné stvorenia
Katka